The Lucky One      1. kapitola                                                                                                                                                     

Takže, na začiatok by som sa asi mala predstaviť. Volám sa Samatha  Donnovan . Mám 18 rokov. Celý môj život sa zmenil pred 7 mesiacmi, keď som mala narodeniny, dovŕšila 18-ty rok a tým pádom musela opustiť brány detského domova, v ktorom som vyrastala. Áno, som z decáku. Nie, neviem prečo, alebo akým spôsobom som sa tam dostala.  Jednoducho, keď som si začala uvedomovať veci, to bolo asi keď som mala 4-5 rokov, bola som tam. Štyri steny, kopec postelí, veľa detí, nie veľmi milé opatrovateľky aj keď pár by sa našlo. Taká Milly bola moja obľúbená. Bucľatá, hnedovlasá žena okolo 40-tky, tvár posiata pehami a velikánske okrúhle okuliare. Vždy sa o mňa starala a čo bolo hlavné nekričala po mne. Bola mi ako mama, ktorú som nikdy nepoznala. Bude mi chýbať. Do oka som si padla aj s Elizabeth . Beth bola riaditeľka detského domova. Bola to krásna žena. Okúzľujúca, veľmi milá a priateľská. Žena, ktorá zmenila môj život. Len jej ďakujem za to, že mám teraz kde bývať a čo jesť. Keď nadišiel deň môjho odchodu, ponúkla mi bývanie u nej v dome. Keďže som vôbec netušila čo so mnou bude, keď odídem, jej ponuku som prijala. S vedomím, že prídem do nového prostredia, medzi nových ľudí som sa vyrovnávala dosť ťažko. Nie som ten typ ľudí, ktorému nerobí nadväzovanie nových vzťahov problémy. Práve naopak som dosť utiahnutý človek. Skôr samotársky typ, ktorý nemá takmer žiadnych priateľov a dalo by sa povedať, že som dosť poznačená svojím osudom. Nikdy som nepoznala skutočnú materinskú lásku, aj keď Milly sa snažila, určite to nebol ten pravý cit.

Keď som sa nasťahovala k Beth, zistila som, že má 2 deti. Emily a Tyler. Jej manžel Thomas Hasstings je svetoznámy architekt, ktorého sa priznám som videla 2 krát. Prvý krát, keď som sa nasťahovala a zoznámila sa s ním a potom druhý krát, keď bol na víkend doma. Nemôžem o ňom moc hovoriť, keďže som ho takmer nevidela a tiež sa nedá povedať, že by som ho poznala, ale pripadá mi ako milý a spravodlivý chlap. Tyler je 15 ročný puberťák, s ktorým som si sadla okamžite, až som bola prekvapená, že som sa dokázala tak rýchlo s ním skamarátiť. Je to fájn chalan, síce trochu nadržaný ale to je popri jeho veku celkom normálne. S Emily to bolo trochu horšie. Zo začiatku sme po sebe iba zazerali a takmer nekomunikovali. Rozprávali sme sa len vtedy, keď to bolo naozaj potrebné a vtedy keď sme do seba skákali. Jej vadilo, že som sa k nim nasťahovala a musela sa deliť so mnou o jednu izbu. Mne vadila ona, 17 ročná, bloňďavá stredoškoláčka s modrými očami, ktorá mala všetko, dom rodinu, kamarátov, skvelé známky, priateľa a aj tak nebola spokojná. Keď sme nakoniec asi po dvoch alebo možno aj troch mesiacoch  zbadali, že cesta nevedie inokadiaľ, ako stať sa priateľkami, museli sme si zvyknúť, jedna na druhú, začať sa rešpektovať a hlavne spoznať sa. Po pár týždňoch, keď sme prerozprávali celé noci, som zistila, že nie je až taká zlá. Treba si na ňu len zvyknúť a niektoré jej názory brať z rezervou. Dokonca som zistila, že máme rovnaké názory na určité veci. Zbožňuje zvieratá, rada číta a neznáša krivdu, namyslených ľudí a mrkvu. Myslím, že ešte pár dní a budú z nás celkom obstojné kamarátky.

Celá rodina Hasstings-ových býva na kraji Londýna, kde majú postavený krásny dom. Keď som ho videla po prvý krát neverila som vlastným očiam, že niečo tak pekného môže existovať. Viete, keď celý život žijete v jednej budove s ktorej sa pohnete asi tak maximálne von na dvor sadnúť si na lavičku a späť do izby, toho veľa pekného nemáte možnosť zažiť. Ale nie, nesťažujem sa mohla som dopadnúť aj horšie. Som vďačná, za všetko čo som v živote dostala a ničím som nepohrdla. Dostala som sa do nádherného domu s bazénom, záhradkou, altánkom a neviem čo všetko tam ešte majú a nestihla som to zaregistrovať. K ľudom, ktorý mi dávajú pocítiť, že ma majú radi a berú ma takú ako som. Nerobia rozdiely medzi mnou a ich vlastnými deťmi. Berú ma ako vlastnú aj keď u nich bývam ešte len niečo cez pol roka. Zvykla som si budiť sa v izbe s Em. Počúvať reči Tylera. Ráno schádzať do kuchyne a cítiť vôňu raňajok, ktoré nám nachystala Beth. Zvykla som si mať rodinu.

Prestúpila som a začala som navštevovať rovnakú strednú školu ako Emily, aj keď som nebola v jej    ročníku, keďže som staršia. Išlo mi to. Do školy som chodila aj predtým aj keď nie na takej úrovni ako bola táto. Bolo to iné ale nie zas nejak neporovnateľné. Nabúchaných športovcov, namyslené fifľeny a otrasných učiteľov, ktorí deti priam neznášali som našla aj tu.  Ale, zato som si tu našla aj dobrých priateľov a tiež som si tu obľúbila pár učiteľov. No dobre, tak len pána Saltzmena. On mi prišiel z celého učiteľského zboru najnormálnejší a mala som z neho pocit, že s deťmi si už to čo preskákal. Najhoršie na tom bolo, že ma neučil žiadny z mojich predmetov. No, stretala som ho každý deň na školskej chodbe a jeho úsmev a pero za uchom mi dodávali silu a odvahu. Medzi mojich kamarátov a najlepších spolužiakov patril aj Emilyn frajer Zachary. Koľko som  a ja nasmiala na jeho mene pokiaľ  som si zvykla. Najviac sa mi páčilo, keď ho celým menom oslovovali učitelia, z ich úst to vyznelo ešte smiešnejšie ako z mojich. On si z môjho posmievania nič nerobil. Je to strašný blázon a jeho bláznivú povahu mu len závidím. Pri ňom a jeho kamarátoch, vlastne teraz už aj mojich som sa za tento polrok nasmiala viac ako za celý svoj život. Z dievčat mi asi najviac sadla Simone. Možno aj s toho dôvodu, že jej osud no, nebol rovnaký ako môj ale ani ona, dá sa povedať, že nepoznala svoju mamu, zomrela, keď bola  Simone ešte malá.  Žila so svojím otcom asi o 4 domy ďalej od mňa.

Začala som žiť nový život. Pripravená na nové dobrodružstvá a zážitky. Po boku novej rodiny. Nových rodičov, súrodencov a kamarátov. Snažila som sa zabudnúť na všetko zlé, čo sa v mojom živote stalo a pamätať si len to dobre s čoho som sa mohla tešiť. Konečne som bola šťastná a to som ešte netušila, ako mi môže jedna oslava zmeniť život.

Samantha.

 TY.

Zack.

Elizabeth.

Thomas.

Emily.

Molly.