The Lucky One      12. kapitola

Rýchlo sme vybehli do izby a každá z nás bola ponorená do vlastných myšlienok. Zaoberali sme sa tým, čo si oblečiem a ako sa upravíme. Ja som si vybrala tyrkysovo-modré šaty bez ramienok. Vrch bol čierny a pod prsiami sa stiahla rovnako čierna čipka. Vlasy som si nechala voľne rozpustené. Trochu som sa primaľovala a vybehla s izby. Emily som nechala trápiť sa nad výberom šiat. Veď ona je šikovná, určite si poradí aj bezo mňa. Zbehla som do kuchyne.  Nikto. Prebehla som do obývačky. Nikto. Tak, som sa vybrala na záhradu. A čo nevidím? Môj „obľúbený“ člen rodiny- Marcus. Tak, ešte ten tu chýbal. Všetci stáli nastúpení na záhrade do polkruhu a čakali na Emily. Pridala som sa k nim a postavila sa vedľa TY-a. „Sekne ti to“ skomentoval TY môj vzhľad a očami si ma prezrel. „Ďakujem, krpec. Ty si tiež  fešák.“ Odpovedala som. Bol vážne fešák. Mal oblečené šedé gate, bielu košeľu, kravatu a na to šedú vestu. Hodil na mňa zákerný pohľad. Opätovala som mu ho. Bol zlatý. Nepríjemné pohľady na mňa hádzal aj Marcus. No, jeho riešiť už nebudem. Počula som od neho dosť. Nebudem si ho všímať. Aj, keď musím uznať, že to pôjde asi ťažko, keďže Marcus je veľmi pekný chalan a príťažlivý. Vysoký, tmavovlasý chalan s nagélovanou ofinkou. Prenikavo čokoládové oči. Krásne črty tváre a vyšportovaná postava. No, jednu chybičku predsa má. Nemá mozog!  Zrazu zostalo ticho. Smiech prestal a vrava ustála. Otočila som sa, aby som videla, čo sa deje. Na záhradu vošla Emily. Bola krásna. Mala na sebe čierno-ružové šaty s kamienkami. A pod prsiami mala saténovú stužku, ktorá jej viala vo vetre. Blonďavé vlasy mala natočené v pravidelných vlnkách. Na perách sa jej pohrával úsmev. Jej oči žiarili. Bolo vidieť, že je šťastná. Kto by nebol? Má 18 a dnes je jej veľký deň a celá rodina stojí pri nej. Keď podišla až ku nám, začali sa na ňu valiť slová chvály. Tety a ujovia, ktorí ju dlho nevideli žasli nad tým ako ich malá Emily vyrástla.  Ona rozdávala úsmevy na všetky strany. Pristúpila k nej Beth a v očiach mala slzy,  zaželala jej všetko dobré, aby sa jej v živote darilo. Po nej išiel Thomas, TY, ja. Ja som jej zaželala aby bola šťastná a ničím sa netrápila. Je mladá a život ma ešte len pred sebou. Ďalej pokračovala ostatná rodina, starý rodičia s oboch strán, všetky tety, ujovia, bratranci a sesternice. Bolo to dosť veľká oslava. Okolo 40 ľudí. Keď všetci gratulanti predniesli a popriali Emily všetko, čo mali na srdci, pobrali sme sa k stolom. Blažolania trvali veľmi dlho, najmä preto, že Thomasova mama sa od blahoželania všetkého dobrého Emily dostala až k historke, ktorú ona zažila prvý raz na dovolenke. Ako ju okradol nejaký cudzinec. Tým vlastne chcela povedať, aby si Emily dávala pozor, no naddĺžila to na polhodinové blahoželanie. Pri tom Em, celý čas držala za ruku a triasla jej ňou, ako sa to pri gratuláciách robí. Pri stole som sedela vedľa TY-a a z druhej strany sedela Thomasova sestra s Írska. Mimochodom, je to Marcusova mama. Ona je v pohode. Príjemná teta. Neviem, čo si o mne myslí ona. Ale, aj keď by bol jej názor na mňa, rovnaký ako má jej syn, nedáva to najavo. Tvári sa, že ma chápe. Že chápe to, aký som mala život a čo všetko som si musela pretrpieť. Nemám jej to za zle, aj keď si  myslím, že to nemôže vedieť. Nemôže ma chápať. To nejde. Ona je žena, ktorá  vyrástla v milujúcej rodine s bratom, ktorý ju ochraňoval. Nič jej nechýbalo. Najedli sme sa a TY začal púšťať hudbu. Všetky decká, no vlastne decká tu boli už len TY a Marcusova sestra Mia- má 12,tak, všetka mladšia generácia pod 30 vybehla do stredu trávnika. Samozrejme vrátane mňa a Emily. Skákali sme, bláznili sa, smiali. Staršia generácia sa zatiaľ  „poskupinkovala“ a dychtivo konverzovali jeden medzi druhým. Sem tam sa ozvali výkriky nesúhlasu a zároveň na to smiech. Neskôr sme rozkrájali tortu. A na pár minút zostalo ticho, pretože všetci mali zamestnané ústa prežúvaním. Keď sme dojedli, znova sme sa vybrali tancovať. Zabávali sme sa. Asi o hodinu, okolo 7 sa osadenstvo začalo rozchádzať. Rodina z Írska sa ponáhľala domov, aby Marcus stihol futbal. Keďže by sa jedným autom všetci nezmestili, druhým autom išli Beth a Tom zaviesť starých rodičov. Ostatný sa tiež vybrali domov, každý s iných dôvodov. Jednému boli nepohodlné šaty. Ďalší museli ísť pracovať. A každý si našiel nejakú výhovorku, prečo odchádza. Nám to nevadilo. Nech idú, nás čaká väčšia zábava. V tom som si spomenula na Zayna. Utekala som do izby pre mobil. 3 zmeškané hovory- Zayn. Pred 5 minútami.  Rýchlo som stlačila zelené tlačidlo a čakala.

 „Samatha?“ Ozval sa.  „Áno, deje sa niečo?“ Moje obavy rástli. „Nie, ja lenže sme pred tvojim domom.“ Povedal. Čo ??? Oni sú už tu?  „Počkajte tam. Idem pre vás.“ Prikázala som mu a zložila. Pred tým som ešte vbehla do kúpeľne a upravila sa. Utekala som na záhradu a skontrolovať situáciu. Emily s TY-om sedeli za stolom a o niečom sa zhovárali. Všade bolo šero a svietili len svetielka povešané na stromoch. Ich hlasy rušili ticho. Pousmiala som sa. Otočila som sa a rozbehla sa k bráničke. Kráčala som po chodníku a za bránkou som videla veľké auto. Myslím, že bolo čierne. Pred ním stalo 5 chalanov. To musia byť oni. Pomyslela som si . Samatha, rozmýšľaj, kto iný by to asi tak bol? Karhala som sa. Už je to tu, stresová situácia. To nedopadne dobre. Prišla som až tesne k bráničke a prehovorila : „Ahojte“ Môj hlas znel zvláštne piskľavo.  Natiahla som ruku smerov k bráničke a otvorila. Vrútili sa do vnútra. „Ahoj. Chalani toto je Samatha. Sam, toto je Harry, Louis, Niall a Liam.“ Slova sa chytil Zayn a navzájom nás predstavil. Priblblo  som sa na nich usmievala. Ešteže bola tma a nebolo vidieť, ako sa červenám. Potom som sa postupne ocitala v náručí každého z nich, vrátene Zayna. Krásne voňali. „Teší ma“ Vyslovila som nesmelo. „Mňa tiež!“ Vyhlásil Harry a pritom sa zvodne usmieval. „Vyzeráš ... Skvelo !!!“ Pochválil ma Zayn. Hovorila som, že sa červenám? Tak, teraz som už bola pri najmenšom bordová. „Ďakujem. Poďte za mnou.“ Povedala som a viedla ich smerom k záhrade. „Tu počkajte!“ Prikázala som im. Čakali  pri veľkom jazierku. Okolo neho bola betónová plocha, vhodná na provizorné vystúpenie. Bolo tam pripravených 5 barových stoličiek, čo si chalani okamžite všimli a posadali si na ne. Ja som sa rozbehla na záhradu k Em a Ty-ovi. Už nesedeli za stolom, ale na hojdačke. Emily bola opretá o Ty-ove rameno a pomali sa hojdali. Pribehla som k nim a vopchala sa medzi nich na hojdačku. „Kazíš to!“ Vyhlásil TY. „Nie, nekazí“ Hneď na to sa ozvala Em, a oponovala mu. Ich malú výmenu názor prerušil zvuk môjho telefónu. Oznamoval prichádzajúci hovor. Pozrela som na displej na ktorom svietilo meno: ....

Marcus.

Emilyne šaty.

Samanthyne šaty.