The Lucky One        15. kapitola

Otočila som sa pripravená, že odídem, v tom ma však chytil za lakeť, pritiahol naspäť k sebe, otočil a ... „Nie, tento raz mi neujdeš!“  Povedal a  tvár mal nalepenú takmer na mojej. Cítila som jeho horúci dych.  Jeho oči ma pozorne sledovali. „Stavíš sa?“ Zrazu som vyhŕkla a vytrhla sa z jeho zovretia. Začala som sa smiať a utekala som rovno pred seba.  Ani neviem kam. Utekal za mnou. Cítila som to a aj počula.  Môj smiech ma spomaľoval, no nemohla som ho zastaviť. Bol naivný. Naozaj si myslí, že ma môže zastaviť? Keď som už nemohla skoro dýchať, zastala som. Všade bola tma. Priestor okolo seba som rozpoznala až keď do môjho nosa udrela prenikavá vôňa chlóru. Bazén. Som pri bazéne. Bola som si istá. Začala som sa obzerať okolo seba. Nikto. Vydýchla som si. Sadla som si na lehátko a predychávala zabehnuté metre.  Hlavou mi vírili myšlienky kde sa stratil. Z mojich teórií boli blízko reality len  dve. Buď som ho prestala baviť alebo nevládal za mnou utekať. Nečudovala by som sa mu. Hastinngovci majú obrovský pozemok. Na jednej jeho štvrtine stojí dom a zbytok je záhrada, terasa, altánok, bazén skalka a ďalšie výdobytky modernej doby, ktoré v tomto luxusnom dome  nemôžu chýbať.  Tichom, ktoré tu vládlo sa ozýval len môj smiech. Áno, smiala som sa na vlastných myšlienkach. Som blázon. Ale som šťastná. Keď mi začala byť zima, postavila som sa a pobrala naspäť do domu. Asi na polceste, kde sa už odrážalo svetlo zo záhrady, kde boli na stromoch rozvešané svetielka, som zbadala pred sebou osobu.  Približovali sme sa a ja som si čím ďalej a s pribúdajúcim svetlom bola stále istejšia, že je to Louis. Pomyslela som si, že ho to určite prešlo a Emily ho poslala pohľadať ma. Neviem, koľko som tam len tak sedela a hrala sa na blázna. Boli sme od seba asi 2 metre. Je to Louis. Na tvári sa mu pohrával šibalský úsmev a v očiach mal iskričky. Usmiala som tiež. Zväčšil krok, aby bol pri mne rýchlejšie. Ani som si to neuvedomila a znovu ma držal na rukách a utekal so mnou smerom do tmy. „Čo robíš? Už s tým prestaň!“ Prikázala som mu. „Ani za svätú mrkvu.“ Ignoroval môj príkaz a bežal ďalej. Jasne, mrkva. Sa čudujem, že vydržal tak dlho nespomínať ju. „Myslím to vážne, pusť ma!“ Skúsila som to ešte raz. „Nepustím.“ Zrazu odbočil s trasy, ktorou utekal. Ak sa nemýlim a aspoň trochu som to tu za ten čas spoznala, tak sa rúti smerom na bazén. „Nie, stoj!!!“ Vykríkla som, keď som si uvedomila, čo sa stane ak nezastane. Nepočúval. „Stoj!!!!“ Vrieskala som. „Lou ...“ Nestihla som dopovedať, pretože som sa ocitla vo vode.

„To si nemal.“ Vrieskala som na neho, keď som konečne našla v tej tme kraj bazéna. A vyšplhala som sa hore. Postavila som sa. Voda so mňa kvapkala. Moje šaty sú zničené. A pri tom som ich mala tak rada. Boli jedny z mála v ktorých moje prsia vyzerali ako prsia hodné 18 ročnej baby. Môžem ich zahodiť. Zúrila som. Penila. „Zničil si mi šaty.“ Vzlykala som. „Kúpim ti nové.“ Povedal, keď vyšiel konečne, aj on z bazéna. Keby som bola kamoška, tak mu pomôžem. Ale nie som. Týmto si to u mňa poriadne pokazil. Viem, je to len voda, ale nahneval ma. „Si mi mohla povedať, že utekám smerom k bazénu.“ Vyčítal mi. To ako sa tváril neviem, nevidela som poriadne na neho. „Lebo, som ti nekričala, aby si zastal pravda?“ Povedala som ironicky. Hneval ma. Ešte mi niečo povie, takého to typu a nezdržím sa. Pocíti na vlastnej koži, aké to je začínať si so Samathou Donnovenovou. „Si mala kričať bazén a nie stoj.“ Poúčal ma. Kvôli jeho zdraviu mu radím, aby prestal, lebo sa naozaj nezdržím a jednu mu vypálim. „Ahá, takže ja môžem zato, že ty si nechápavý.“ Povedala som urazene a radšej som sa pobrala na odchod pokedy zas niečo z neho vypadne a mne neostane nijaká iná možnosť, ako ho na mieste prefackať. Rozbehol sa po mne. Nie, nech ostane tam kde je.  Priala som si v mysli. Dobehol ma. „Prepáč, nemal som ...“ „Nie, to si nemal!“ Skočila som mu do reči.  A pridala do kroku. Nebol by to Louis Tomlinson, keby nepobehol za mnou. „Naozaj ma to mrzí.“ Snažil sa ospravedlniť. „Mňa tiež.“ Povedala som z horkosťou. Vošla som do vnútra a on v tesnom závese za mnou. Bola som mokrá, takže som sa hneď rozbehla do izby. Dvere som celkom nezatvorila, lebo by som s nimi musela tresknúť a potom všetkým vysvetľovať čo mi je. Šaty, ktoré mi zničil som si opatrne vyzliekla a prehodila ich cez radiátor. Myslím, že je to zbytočné, pretože ten chlór ich poškodil. Ale aj tak to skúsim. Nedokážem sa zmieriť s myšlienkou, že by som ich len tak chytila a vyhodila na to ich mám príliš rada. „Nie!“ Skríkla som. To neurobím, aj keby boli načisto zničené, odložím si ich. Zatiaľ čo som po izbe pobehovala len v spodnej bielizni, som rozmýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som zo skrine vybrala obyčajné kvetinové šaty.  Bolo to s toho dôvodu, že som chcela zachovať nádych oslavy. Inak, by som si obliekla pohodlné tepláky a rozťahané tričko. No chcela som, aby si Emily zapamätala túto oslavu, bez akejkoľvek chybičky.  Zobrala som si ich do ruky a prebehla aj so suchou podprsenkou a gatkami do kúpeľne, kde som sa prezliekla. Zišla som dolu po schodoch a všetkých som našla usadených v obývačke. Pozerali nejaký film. Poobzerala so sa po nejakom voľnom mieste pre mňa. Jedno bolo voľne pri Louisovi a jedno pri Zaynovi, alebo potom ešte ostávala zem vedľa Taylora. Taylor? On je tu? Ja už o ten zrak prichádzam asi nadobro. Zaostrila som. A naozaj je to TY. Neverím, že môj veľavážený braček, silný odporca skupiny one direction sedí, teda leží na zemi a pozerá na nejaký film spolu so skupinou one direction. Neska sa asi všetci zbláznili, vrátane mňa. Ďalej som to neriešila a zvalila sa na sedačku vedľa Zayna. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval, natiahol ruku a položil mi ju okolo ramien.

Louisov pohľad

Vrátili sme sa do vnútra, celí mokrý a ja ešte aj sklamaný zo samého seba. Ako som to mohol tak pokaziť? Čo ak mi to neodpustí? Áno, je to len voda  ale ako som sa na ňu pozeral a hlavne po tom čo mi povedala, som pochopil, že ju to veľmi vzalo. Najviac, asi tie šaty. Mrzí ma to. Bože, prečo som taký idiot? Keby som nechcel tak veľmi byť v jej blízkosti, tak by sa toto nestalo. Rozutekala sa hore po schodoch a ja som na ňu hľadel, až pokým mi celkom nezmizla s dohľadu. Hlavu som zvesil dole a vybral sa do miestnosti, s ktorej sa ozývali hlasy. Bola to obývačka, usudzujem to podľa koženej bielej sedačky, a veľkého televízora. Okolo telky boli po usedaní moji kamaráti, Emily a ešte nejaký chalan, ktorého som zazrel len na chvíľu vonku, keď prechádzal okolo nás. Keď ma zbadali, všetci sa na mňa pozerali nechápavými pohľadmi a ja som nemal najmenšiu chuť vysvetľovať im, aký som blbec. Sadol som si k nim a v tom sa spustil krik. „Nie, postav sa!“ Kričala Emily.Skrčil som obočie a vypúlil oči. Nechápal som. „Si celý mokrý, poď so mnou.“ Prikázala mi. A ja som sa pobral za ňou. Zaviedla ma hore schodmi pred dvere nejakej izby. A nechala ma stáť na chodbe, zatedy čo ona sa stratila v niektorých dverách. Bolo ich tu hádam šesť. Prechádzal som sa tam po chodbe hore-dole. Až som začul výkrik: „Nie!“ Niekto skríkol a tým ma vyrušil s mojich myšlienok. Pooberal som sa okolo seba a snažil som sa zistiť, s kade ten zvuk vyšiel. Zamieril som k mohutným dverám, ktoré bolo pootvorené. Nazrel som dnu a cez malú škáročku som zazrel Samanthu. Mala na sebe len spodnú bielizeň. Je krásna. Pomyslel som si. Nemohol som od nej odtrhnúť oči. Sledoval som ju, ako tam pobehuje hore-dole a nad niečím rozmýšľa. Vyzerala ako rozzúrený lev, ktorý sa práve chystá zaútočiť.  A obeťou som mal byť samozrejme ja. Takmer som nedýchal. Prečo som taký idiot? Zobrala nejaké veci a zmizla. Povzdychol som si a odstúpil od dverí. Za chvíľu sa vedľa mňa zjavila Emily a v ruke držala  nejaké veci. „Tu máš. Prezleč sa. To je môjho otca, dúfam, že ti to bude dobré.“ Povedala  a podávala mi ich. Zobral som si ich. „Tam je kúpeľňa“ Ukázala na dvere neďaleko mňa. „Ďakujem“ Na viac som sa nezmohol. Veci v ruke som pevne stisol a zavrel sa v kúpeľni. Tak, toto mi určite nebude dobré. Usúdil som pri pohľade na tričko. No neriešil som to a navliekol som sa do toho. Nakoniec to nebolo až také hrozné.

Šaty, ktoré si prezliekla.

*Veľmi, veľmi naozaj veľmi sa vám ospravedlňujem, že až takto neskoro, ale nebola som doma a nemala som prístup na internet. Na druhej strane som celý deň myslela takmer len na hokej. No oplatilo sa. Dali sme to!!! :) :)