nedeľa 13. mája 2012


The Lucky One       9. kapitola


„Budem čakať. Ahoj.“ Rozlúčil sa so mnou. „Ahoj“ Ozdravila som ho. A pozerala ako odchádza. Keď som ho už nevidela, pobrala som sa aj ja dovnútra.Vyzula som sa a hľadala som Beth. Našla som ju v kuchyni. Sedela na stoličke a pozerala do blba. Bola tak zahĺbená v myšlienkach, že si ma ani nevšimla. Bola zvláštna. Nemala tu pobehovať, robiť paniku a všetkých komandovať? Kde vlastne všetci sú? No, dobre Emily nie, pretože ako som si za ten krátky čas čo som tu stihla všimnút a spoznať Beth, chce aby Emily o nijakej oslave ani len netušila. Je to vtipné, pretože ako mi hovorila Emily, je to takto každý rok. Beth aj s Thomasom a vlastne celá rodina a dokonca aj starý rodičia sa tvária, že zabudli na Emyne  narodeniny. A večer keď príde domov, všetci na ňu vybehnú a tešia sa, že to dokázali uchovať v tajnosti celý deň a, že Em si nič nevšimla. Vtipné. „Nepripravujeme oslavu?“ Podišla som k nej a spýtala sa. „Nie! Vieš, volal Tom, že nemôže prísť a Emily nechce mať oslavu bez neho.“ Vysvetlila mi. Bola sklamaná. Určite už nakúpila všetci potrebné aj nepotrebné veci. Veľa konfiet a balónov. Balóny sú na oslave 18 ročného dievčaťa veľmi potrebné. Rovnako ako tie smiešne trojuholníkové čapičky s gumičkou okolo krku na ktorých je napísané „Happy birthday“. Nech je to ako chce, Beth chápem, alebo teda snažím sa. Určite musí byť pre ňu ťažké zmieriť sa s tým, že jej malé dievčatko už nie je malé. Že je z nej dospelá slečna, ktorá si v živote už to čo preskákala. Zažila prvú lásku, prvé sklamanie, klamstvá. A rovnako chápem aj Emily. Tieto narodeniny sú pre ňu dôležité. Stáva sa dospelou a je normálne, že chce mať pri sebe všetkých, ktorých má rada, vrátene jej otca. „A kedy príde?“ Zaujímala som sa. „Za týždeň, keď vám začínajú prázdniny“ Ozrejmila mi. Mala by som byť sklamaná alebo také niečo. Tak som len na Beth hodila chápavý pohľad. No, pritom som bola spokojná. Vyhovovalo mi to. Aspoň nebudem vyzerať ako neschopná, že neviem zariadiť jedno vystúpenie, aj keď ide o One direction. Asi by som si mala o nich zistiť niečo viac . Ja o nich vlastne nič neviem, okrem toho že poznám jednu pesničku a Zayna. Áno, ja poznám Zayna. Stále som s toho šokovaná. Keď sa zamyslím, tak ani neviem jeho priezvisko. Ale on moje tiež nie. Takže, .... ale aj tak ma to zaujíma.  Odišla som a zatvorila som sa do izby. Sadla som si na posteľ sa moje myšlienky bezvýznamne blúdili. Beth som tam nechala sedieť. Viem, že v tomto jej nepomôžem, ale veď týždeň prejde ako voda a potom to oslávime dvakrát toľko. Mali by prísť aj Emilyny starí rodičia z Írska. Sú to Thomasovi rodičia. S nimi som ešte nemala tú česť spoznať sa, ale určite budú v pohode, rovnako ako zvyšok rodiny. Zatedy som sa nestretla s nikým, kto by mi výhradne, že vadil. Moc som si nesadla s Emynym bratrancom Marcusom. Prepáčte za výraz ale je to debil. Tak sprostého chalana som ešte nevidela. A to má prosím pekne 19 rokov. Na 19 ročného chalana by som čakala trochu viac pochopenia, citu, charizmy ale hlavne rozumu. Aspoň o trošku viac. Naše názory sa totálne rozchádzali. V ničom sme sa nezhodli. Nedokázali sme sa vôbec rozprávať, vždy keď som sa aj snažila o normálny kultivovaný rozhovor, ako by to medzi ľuďmi malo vyzerať, vždy to skončilo hádkou. Myslí si o mne, že jeho rodinu len využívam, ale on neviem aké to je nemať rodinu. Žiť sama . Byť na svete sama. Je to rozmaznaný chalan, ktoré nevie čo od živote očakáva. Nevie, čo chce. Zišla som dole do kuchyne, pretože som sa potrebovala napiť. Beth tu už nebola. Myslím, že to vzdala a išla si ľahnúť alebo sa išla odreagovať do obchodov. V celom dome bolo ticho. Zvuk spôsobovali iba moje nohy, ktoré dopadli bosé na studenú dlážku. Usudzujem, že TY bol na tréningu. A Emily pravdepodobne so Zackom. Rorhodla som sa , že je najvyšší čas sa prezliecť a tak som zo skrine vybrala ¾ šedé noravice a fialové tričko s potlačou. Sadla si pred notebook a do vyhľadávača zadala „One direction“. Vbehli na mňa obrázky Zayna a aj ostatných chalanov. Viem, že som to už spomínala ale oni sú vážne veľmi pekní. Do youtube som si zadala rovnaké heslo a našlo videa s X-factoru. X-factor som nikdy nepozerala, ale počula som o tom. V domove boli deti, ktorým na tomto programe veľmi záležalo a nemohli zmeškať ani jednu časť. Keby viem, že sa tam hlásia tak pekní ľudia, tiež by som to pravidelne sledovala. No, bolo neskoro. Nevadí, za týždeň, ak pôjde všetko tak ako má a nič sa nepokazí ich spoznám. Ďalej tam boli videa s ich koncertov. Sú vážne dobrí. Našla som si články a referencie o nich. Zistila som, že blondiačik sa volá Niall. Zaujímavé meno. Kučeravý chalan je Harry. Ďalší Liam a nakoniec Louis. Pásikový Louis. To mi bolo na ňom sympatické, miluje pásiky, presne ako ja. Nedalo sa popierať, že títo chalani majú vážne talent.





Do čoho sa prezliekla.

2 komentáre:

  1. Váu:O Na tvůj blog jsem narazila teprve dneska.. Ale je to tak dobré, že jsem to přečetla během půl hodinky a asi si to jdu přečíst znovu :D:D Úžasně píšeš:) Moc se mi ten příběh líbí.. Je těžké být originální, ale tobě se to jak vidím daří skvěle:) Nemůžu se dočkat další části:) Kdy ji asi tak přidáš?:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéé, tak to jsi zase potěšila ty mě:P:) Každej den mě tu budeš mít nasáčkovanou:D:)

      Odstrániť