The Lucky One        11. kapitola

„ Dobre, ahoj.“ Rozlúčila som sa. „Ahoj“ Povedal a zložil. Fú. Tak toto by bolo za mnou. Som dobrá. Bol to síce, len obyčajný telefonát, no samozrejme, keď si odmyslím s kým som telefonovala, ale zmohlo ma to. Zišla som dole do kuchyne, skontrolovať situáciu. Beth s Tomom boli v obývačke a o niečom sa rozprávali. Prišla som bližšie a prisadla si. „No čo? Ako to vyzerá? Treba z niečím pomôcť?“ Nedalo mi to. „Nie, nič Sam. Všetko je nachystané. Len som ťa chcel poprosiť, či by si zajtra s TY-om behla pre tortu.“ Slova sa chytil Thomas. „Jasné, rada pôjdem.“ Povedala som s nadšením. „Tak potom, je to už naozaj všetko.“ 

Ozvala sa Beth. „Dobre, teším sa.“ Svoje nadšenie som neskrývala. „Aj my zlatko, ale choď si už ľažkať, je veľa hodín.“ Doplnila Beth. „Áno, idem. Dobrú noc.“ Rozlúčila som sa a pobrala sa preč. „Dobrú!“ Zaznelo jednohlasne. Vybehla som po schodoch a ešte sa zastavila v TY-ovej izbe. Zaklopala som a keď sa ozvalo : „Ďalej“, otvorila som dvere. „Krpec. Ráno ideme do obchodu pre tortu. Buď nachystaný.“ Prikázala som mu. „ Tak za 1. Nie som krpec. Za 2. Koľkokrát som ti už povedal, aby si ma tak nevolala a po 3. Stavím sa, že to ja budem ten, ktorý ťa bude čakať.“ Povedal s úškrnom a mierne podráždene. „Máš veľa rečí.“ Skonštatovala som. Dvere som zavrela a odišla so izby. Emily doma ešte nebola. Jáj, ten jej Zack. Medzi mnou a ním je ešte aj po týždni napätie. Ešte stále sa nezmieril stým, že som mu vtrhla do izby, bez zaklopania. Zavrela som sa v kúpeľni a dopriala si horúci kúpeľ. Keď som skončila, obliekla som si pyžamo a ľahla do postele. Zajtra ma čaká ťažký deň, ale už teraz sa teším. Teším sa na chalanov. Na to, že konečne spoznám aj zvyšok kapely. A tiež sa teším na Emilyn výraz tváre, keď ich uvidí. Zaspala som.

Ráno

Zobudila som sa na slnečné lúče, ktoré má príjemne šteklili na tvári. Rukami som si pošúchala tvár a rozlepila oči. Na posteli vedľa sa prehadzovala Emily. Torta! Napadlo ma. Vyskočila som z postele a vybrala sa do kúpeľne. Umyla som sa, vlasy som si zaplietla na jednej strane. Natiahla som na seba modré, krátke rifle s vysokým pásom. Doňho  som si zastrčila biele tričko na ramienka. Vyšla s izby a nedočkavo klopala na TY-ove dvere. Nič. Ani obraz ani zvuk. Po chvíli som sa nahnevala, že neotvára a otvorila som si sama. Vošla som do priestrannej TY-ovej izby. Problém bol len v tom, že TY tu nebol. Zbehla som do kuchyne a tam som ho našla sedieť za stolom a niečo usilovne prežúvať. „Tu si krpec.“ Vydýchla som si. „Kde by som asi bol? Čakám ťa.“ Povedal sarkasticky. Taký mladý a taký drzý. Pomyslela som si. „No vidíš, dočkal si sa. Ideme!“ Jeho sarkazmus som mu vrátila a pritom som ho buchla do chrbta. Moju poznámku nekomentoval. Zodvihol sa a odkráčal von. Ja som išla hneď za ním. Cestou tam sme sa moc nerozprávali. V obchode sme vyzdvihli tortu a išli smerom domov. Asi v polovici zastal. „Čo robíš?“ Nechápala som. „Nechce sa mi.“ Odpovedal. „A ty, že si športovec?“ Zabávala som sa na ňom. „No prepáč, ale ja už mám za sebou hodinový tréning.“ Umlčal ma. „Dobre, pôjdeme pomalšie.“ Kapitulovala som. Slimačím tempom sme sa konečne dostavili pred náš dom. „Na! Tu máš. Podrž to!“ Rozkázala som a strčila mu škatuľu s tortou do ruky. Chudák, ani nestihol protestovať. Ja som zatiaľ vytiahla s tašky kľúče a otvorila dvere. Tortu sme zaniesli do chladničky. A potom som už TY-a  nevidela. Toto poznám, zmizol , aby nemusel s ničím pomáhať. Až teraz som si všimla na stole odkaz od Beth. „Emily, Sam, TY išli sme aj s ockom pre starkých. Za hodinu sme naspäť. Najedzte sa.“  Typická Beth. Nikdy by nedovolila, aby sme hladovali. Prišla som do izby. Em sa práve zobúdzala. „Dobré ráno, oslávenec.“ Smiala som sa.  „Ahoj“ Povedala rozospato. „Poďme, vstávame.“ Kričala som po nej a pritom odťahovala závesy na jej strane izby. V tomto sa odlišujeme. Ja by som nedokázala späť pri úplnej tme. Tmy sa bojím. Potrebujem aspoň trochu svetla. Stačí keď prichádza so splnu mesiaca alebo pouličného osvetlenia. Zato Emily to vôbec nevadí. Zo začiatku sme sa kvôli tomu hádali. Teraz sme si už zvykli. Na jej strane sa závesy zaťahujú a na mojej strane .... Ja závesy nemám. Emily krčila tvár pod slnečnými lúčmi, ktoré na ňu dopadali. Schytila som perinu a stiahla ju z nej.  Postavila sa a darovala mi pohľad typu: Si spokojná? Som hore. Usmiala som sa na ňu. Stratila sa mi v kúpeľni. Za chvíľu sa objavila a zmena, ktorou prešla bola nepopierateľná. „Poď, ideme vyzdobiť záhradu.“ Vyzvala som ju. „Môžem sa najskôr najesť?“ Spýtala sa trochu podráždene. „Nie!“ Povedala som rozhodne. Skrčila tvár a nasledovala ma smerom z izby. V miestnosti na „všetko“ sme zobrali ozdoby, ktoré Beth nakúpila už pred týždňom a vybrali sa na terasu. Emily začala postupne fúkať balóny a ja som okolo stromov a všelijakých krov omotávala farebné stužky.  Balóny sme potom rozvešali po altánku a aj po niektorých stromoch. A doplnili sme to svetielkami, malými žiarovkami. Všetko bolo ladené do oranžovej. Keď sme skončili bola jedna hodina a to znamenalo, že je najvyšší čas sa ísť nachystať.  Vo vnútri sme narazili na Beth, Toma a strarých rodičov z Írska, ktorý práve dorazili. Zvítali sme sa s nimi. Starý rodičia vyzerali fájn, dúfam, že si sadneme a nebudú vo mne vidieť len príživníka tak, ako Marcus. Rýchlo sme vybehli do izby a každá z nás bola ponorená do vlastných myšlienok. Zaoberali sme sa tým, čo si oblečiem a ako sa upravíme.

Samantha, keď išli pre tortu.

Výzdoba v záhrade.

Emilyna torta.

TY-ova izba.