pondelok 21. mája 2012

The Lucky One            17. kapitola




Na to som sa zarazila. Nie, takto o ňom hovoriť nesmiem. „Pokračujeme, teraz točíš ty.“ Hovoril Harry. Zobrala som od neho fľašu a roztočila ju. Padlo to na mňa. Čo teraz? O tomto sa Liam nezmieňoval. Nechápavo som sa na nich pozerala. „Piješ“ Zakričali zborovo. Nebránila som sa. Schmatla som fľašu a otočila ju hore dnom. Mojim krkom prechádzala horkastá tekutina. Všade ma pálila. Ale páčilo sa mi to. S alkoholom nemám veľké skúsenosti. Pila som len pár krát, no, nikdy to neprišlo do takého štádia, že by som sa ráno zobudila a s minulej noci si nič nepamätala. Nikdy nebolo mojou záľubou opíjať sa. A ani nie som vymetač miestnych zábav a diskoték.  „A teraz čo?“ Spýtala som, keď som dopila. „Toč znova.“ Prikázal mi Tayler. Tak som zatočila. Tento krát to padlo na Nialla. „Pravda alebo odvaha?“ „Odvaha“ Odpovedal s úsmevom na tvári. Pozrela som na neho a rozmýšľala, čo také vymyslieť. Nedávala som pozor a preto neviem, čo by som teraz mala povedať, aby spravil. „Môžem ja? Môžem ja?“ Vyzvedal Harry a pripomínal mi malé dieťa. „Pobozkaj Emily.“ Vybehlo z neho. „Nie!“ Skríkla som. No, bolo neskoro Niall už bol natlačený na Emily. A nenásilne ju bozkával. Emily sa tiež netvárila, že jej to nejak extra vadí. Možno to spôsobil alkohol, ale ani to ju neospravedlňuje. Má predsa priateľa. Zack je správny chalan, a toto by jej nikdy neurobil. „To stačí. Splnili ste to na jednotku.“ Povedala som, keď som sa už na nich nemohla pozerať. Môj hlas bol mierne podráždený. To si s Emily ešte vyjasním. „Niekto tu žiarli“ Povedal pripito Harry. „Na to si ako prišiel?“ Zaujímala som sa. „Vidím to na tebe.“ „A ja zas vidím na tebe, že máš dosť.“ Začínal ma štvať aj on. Ničomu nechápe a aj tak sa do toho pletie. „Dobre, nechajme to tak. Pokračujeme!“ Prikázal. Niall vzal fľašu a zatočil ju . .... Takto sme pokračovali asi hodinu. Všetci sme boli na mol. Ja tiež. Keďže poriadne nepijem, veľa toho nevydržím. A to sa aj ukázalo. Nemyslela som. Tárala som somariny. Ale ostatní za mnou nezaostávali. Najhoršie asi skončil Harry.  Smiali sme sa, vykrikovali, bili sa, bláznili. Takmer všetci sme boli len v spodnom prádle. Musím uznať, že chalani sú  poriadne namakaný. Tie telá. Je mi ľúto, keď si predstavím, že zajtra si to nebudem pamätať. Ten pohľad na ich odhalené hrude by som si rada vryla do pamäte. Čo ak je to posledný krát, čo ich takto vidím? „Ja končím. Idem späť.“ Netuším koľko bolo hodín. No, určite viac, ako by sa patrilo. Postavila som sa. „Ale, veď zábava sa práve začína.“ Protestoval Harry a postavil sa aj on. Mierne ho hodilo dozadu.  Určite nevedel, čo hovorí.  „Pre mňa skončila. Ďakujem, zabavila som sa.“ Hovorila som. „Nie, poď sem.“ Povedal a pritiahol si ma k sebe.  Do nosa mi udrel pach z jeho úst. Jeho dych bol zrýchlený. Chytil ma okolo pása a začal sa so mnou točiť dokola. Myslím, že to mal byť tanec. Určite to tak nevyzeralo a nepomáhal tomu ani fakt, že sme tancovali bez hudby. „Nehrá hudba.“ Povedala som. „Mne to nevadí.“  Povedal on a točil sa so mnou ďalej. Po asi dvoch minútach som sa mu vymámila s objatia a padla som na gauč vedľa Zayna. Prerušovane som dýchala. Všetko okolo mňa sa točilo. Necítila som nič. Bolo mi dobre.  Natiahla som sa do polohy ležmo a hlavu som položila na Zaynove kolená. Pozerala som do stropu a priblbo som sa usmievala. „Ty asi nepiješ často, však?“ Povedal ticho, na dosť nahlas na to, aby ma vyrušil a motýliky na strope zmizli. Zamračila som sa. „Aj ty si ich videl?“ Spýtala som sa. Myslela som tie motýle.  Bolo to úplne od veci. Jeho otázke som nevenovala pozornosť. Myslím, že bola zbytočná. Bolo dosť zrejme ako je to so mnou a alkoholom. „Takže, nie, nepiješ často.“ Odpovedal si sám. „Ale videl si ich, však?“ Stále mi vŕtalo  v hlave, kde mohli tak odrazu zmiznúť.  Prižmúrila som oči a snažila sa zaostriť. Nešlo to. Som smädná. Snažila som sa dvihnúť, no moje telo protestovalo. Vôbec so mnou nespolupracovalo. „Musím sa ísť napiť.“ Povedala som a čakala som, že mi pomôže vstať. „Nie, máš dosť.“ Pošepkal a ruku si prehodil cez moje ramená. Takže teraz mi už úplne zmaril šance postaviť sa. Sa nepostavím ani keby som umierala od smädu. „Potrebujem piť!“ Kričala som. Nevnímal ma. Kašlal na mňa. „Nie, potrebuješ spať.“ Povedal a pritom sa mi hral s vlasmi. „Harry, som smädná.“ Kričala som na Harryho, ktorý ležal na zemi a niečo rozprával. Nebolo mu rozumieť. Keď som ho oslovila, trhlo ním. „Jasné, maličká. Počkaj.“ Hovoril mi. Postavil sa a niesol mi pohár s nejakou tekutinou. „Harry, ty nie si normálny.“ Vyslovil svoj názor na Harryho Zayn. „PrečO by som neBol? Nech sa  .... dievča nAUčí.“ Plietol sa jazyk Harrymu. To asi hovorí o mne. Pootočila som hlavu do miestnosti. A až teraz som zistila, že som tu len ja, Harry, Zayn a asi Louis. Myslím, že je to Louis. Na tom nezáleží. Chytila som pohár a napila sa. Už mi to neprišlo ani horké ani ... nijaké. Nevnímala som vôbec chuť a vlastne skoro nič. Moje oči sa dobrovoľne zatvárali a ja som nebola schopná brániť sa. Zaspávala som. Pohár mi vypadol z ruky a mnou trhlo. Dvihla som hlavu, no Zayn ma prinútil znova sa vrátiť naspäť na jeho kolená. Nemala som silu vzdorovať mu, tak som poslúchla. Nohy som si pritiahla bližšie k sebe a zatvorila som oči. Zayn ma hladkal po vlasoch. ....

Z pohľadu Louisa

Film skončil. Nič som z neho nemal. Na jednej strane kvôli tomu, že som sa nedokázal sústrediť a na druhej kvôli príliš častým záchvatom smiechu Emily, ktoré trvali okolo 10 minút. Neviem, na čom sa smiala, no určite to nebolo až také smiešne.  Zayn sa pýtal, čo budú robiť. Nevedeli sa dohodnúť, tak rozhodol Harry. Samozrejme fľašu, mám pocit, že ten chlapec ani nič iné nehráva.  Sedel som  na sedačke. V trošku neprirodzenej polohe, ale sedelo sa mi dobre, tak načo to meniť? „Ja“ Ozval som sa potichu, keď Harry zisťoval, kto hrá a kto nie. Všetky oči sa obrátili na mňa a sledovali ma. Nepríjemne na mňa zazerala. Nechápem to, veď to bola len sranda. Áno, pokazil som jej šaty, ale veď som sa jej ospravedlnil, tak prečo to tak dramatizuje? Ženy! Liam tiež nehral, ale to nie je žiadne prekvapenie, na tejto hre sa s nami jednoducho nezúčastňuje. Samantha tiež nehrala a podľa toho, čo som počúval tú hru ani nepoznala. Nečudujem sa, je to slušne vychované dievča, takéto hry nehráva a k životu nepotrebuje. Aj keď, je to sranda sa len tak sťať pod obraz boží. Tiež to s chalanmi hrávam, no dnes nemám svoj deň. Zajtra bude všetko v poriadku. Vyspím sa s toho všetkého a zase to budem ja ! Louis, ktorý je blázon a miluje mrkvy.  Nevnímal som, čo sa okolo mňa deje. Liam niečo ťukal do mobilu a decká sa zabávali. Smiali sa, priam vrieskali. Samatha hrala s nimi. Ani som si nevšimol kedy sa pridala. Zrazu sa postavila a začala si vyzliekať šaty. V momente som bol prebratý a moje oči bolo roztvorené na maximum, ústa pootvorené. Klamem, mal som ich otvorené dokorán a asi som aj slintal. Je nádherná! Premeral som si ju celú od hlavy až po päty. Otočila sa a ja som zavrel oči. Tváril som sa, že spím. Nemôže predsa vedieť, že na ňu zízam a skoro mi tečú sliny. Cítil som, že od mňa neodvracia pohľad a sleduje ma. Asi som zaspal, pretože som sa zorientoval až na výkrik: „Nie!“ . Niekto škriekal. Posadil som sa a sledoval som Nialla s Emily, ako sa bozkávajú.  Nečudujem sa, táto hra končieva aj horšie. Keď som zaostril na Samathu, zistil som, že toto nečakala. Nevadí, naučí sa. Vstal som, prešiel na chodbu, zobral bundu a vyšiel von. Chladný vzduch ma obklopoval s každej strany. Všade bola tma. Nikde nikoho. Bol som tu sám. Vyhovovalo mi to. Potrebujem si prevetrať hlavu. Prechádzal som sa po ulici hore-dole. Nevnímal som čas, ani okolie. Len som kládol nohu pred nohu a pravidelne sa nadychoval. Táto atmosféra nočnej ulice mi dodávala energiu. Cítil som sa inak. Tak vyrovnane. Po asi hodine, chodenia som si povedal, že mám dosť a vrátil som sa naspäť.  Boli pomerne ticho. Usudzujem, že dohrali a všetci sú na mol. Moje podozrenie sa potvrdilo, keď som vošiel do obývačky. Už to bol len Harry, Zayn, a Samantha. Harry ležal na zemi zahádzaný fľašami a niečo mlel. Zayn sedel na sedačke a Samantha mu ležala na kolenách. O niečom sa hádali. Nerozumel som, všetci rozprávali dosť ťažko. Sadol som si na predchádzajúce miesto a po pár minútach som o sebe nevedel. ...




* Dneska taká dlhšia, keď už teda máme to striebro. Teším sa :D Chlapci si to         zaslúžili !!! ;)
* Dúfam, že som v ničom nesklamala, a že sa vám to páči :D

1 komentár: