štvrtok 28. júna 2012

The Lucky One      52. kapitola


Pohľad Samanthy

Normálne sa obleč. Jemu sa to povie. Čo si mám asi tak obliecť? Čo je pre neho normálne? Toto mi snáď ten chalan robí schválne. Znova som hlavu ponorila do skrine a prehrabovala som sa všetkými vecami, čo šatník dal. S ničím som nebola dostatočne spokojná. Nikdy to nebolo celkom normálne. Vždy to bolo trochu viac športové, alebo elegantné alebo také ako na divokú žúrku. Moje nervy boli v koncoch. A potom to prišlo. Našla som svoje zabudnuté kožené gate. Keď som ich zbadala, všetko mi bolo jedno, nech si to svoje „normálne“ niekam strčí. Musela som si ich obliecť. Úplne som zabudla na to, že ich mám. Navliekla som sa do nich k nim som si vzala obyčajné čierne obtiahnuté tričko bez ramienok a nato biele sako. Kabelku, okuliare a doplnky. Bola som so sebou spokojná, hodinu som len tak behala a pretŕčala sa pred zrkadlom. Nakoniec som usúdila, že bude lepšie ak si vlasy vypnem dohora.  Ostávalo mi nejakých 5 minút tak som si ešte sadla do sedačky a čakala na Louisa. Prišiel presne o siedmej. To by som na neho nepovedala. Samozrejme ako vždy bol okúzľujúci. Jeho vôňa prerazila všetko ostatné. Nasadla som do auta a nechala sa unášať tichým zvukom motora. Prišli sme na miesto, pomohol mi vystúpiť s auta a keď som si uvedomila na čo sa pozerám prehlo ma smiechom. "Louis ako si prišiel na Christinu Aguileru ?" Svoj smiech som nedokázala kontrolovať.
"Neviem mrkvička. Hádam sa ti to nepáči ?" Vyzeral zarazene a trošku skleslo. "To nie ale, Aguilera ?" Stále som to nevedela pochopiť. Nikdy sa nepochválil tým, že ju ma rád a že ju počúva. Vyvalila som naňho oči. Sladko sa usmial. Znova som sa smiala. Boli sme vonku na veľkom priestranstve, po malom pódiu behala Christina a spievala Fighter. "Áno. Jediná mala o tomto čase koncert. Tak neprotestuj. A užívaj si koncert." Chytil ma za ruku, naklonil sa ku mne a dal mi letmú pusu na ústa. Potom ma ťahal niekde dozadu. Smerom k nejakej budove.. Nie cez fanúšikov. Myslím, že si uvedomuje, že minimálne polovica dievčat v okolí by mala chuť zabiť ma. Potom som sa zarazila 2. krát keď sme vošli do tej budovy a ja som zistila, že sme v maskérni. Povedal nech počkám pred dverami tak som poslúchla. Nebudem sa s nim predsa hádať. A tým jeho očkám sa len ťažko odoláva. Oprela som sa tam o stenu a čakala. Po chvíli vyšiel akýsi starší dlhovlasý pán, mohol to byť kaderník. Pri pohľade na jeho "kreatívny účes" by si to myslel každý. Lenže tento starší pán sa na mňa nebezpečne usmieval. Približoval sa stále bližšie a bližšie ku mne až som sa bála a potom sa nečakane na mňa nalepil, jeho ruky behali po celom mojom tele.  A potom mi strčil jazyk do úst. Chcela som kričať na Louisa nech vyjde, chcela som protestovať a kopať lenže tieto bozky som až moc dobre poznala. Tie pohyby, ktoré ma privádzali do absolútneho vytrženia. A zrazu mi bolo jasné načo šiel Louis do maskérne. Aby si nerušene mohol vychutnať koncert zo svojou novou priateľkou. Nie je to síce ešte oficiálne, keďže sa ma na nič také nepýtal. Myslím tým, že ma ešte stále nepožiadal o to, či chcem byť jeho dievčaťom. Odtiahol sa a ja som sa na to dielo lepšie zapozerala. Rehotala som sa na plné kolo pri pohľade na neho. Vždy dokonale upravený a zvodný Louis Tomlinson teraz vyzeral ako pojašený päťdesiatročný dlhovlasý rocker s veľmi nemódnymi okuliarmi a svojským štýlom. "Mrkvička nesmej sa, ja viem, že ťa to vzrušuje." Zavtipkoval a víťazoslávne vyceril na mňa zuby. "Neskutočne." Povedala som ironicky a pritiahla som si ho znova za kockovú kravatu.  "Christina čaká bejby." Mierne sa odo mňa odtiahol a zrýchlene dýchal. Potom mi tento dedo mi dal ruku okolo pása a ja som so smiechom kráčala pri ňom. Táto situácia bola až veľmi čudná a...komická. Zamiešali sme sa do davu a tancovali podobne ako v ten večer, strávený v tom z vonka odporne vyzerajúcom bare. Ľudia na nás pozerali ako na psychopatku a pedofila. Takto okolo nás vznikol kruh. Ľudia si držali odstup. S maximálne uboleným bruchom od smiechu som si konečne vydýchla až keď Christine doniesli barovú stoličku a spustila sa pomalá a dojemná hudba. Tú pieseň som poznala až pridobre, mne ako decku bez biologických rodičov sa vryla do srdca. Bol čas keď som ju počúvala v jednom kuse. Milovala som ju. Dostávala sa k najlepšiemu. Pri refréne Oh, mother sa z oblohy pustil jemný  dážď. Len také drobné kvapky. Ja som stála a počúvala tú krásnu a dojemnú pesničku. Otvárala som ústa spolu s Christinou. Potom ku mne pristúpil čo najbližšie Louis. Už pršalo silnejšie. Chytil ma okolo pása a otočil si ma k sebe. Pozrel sa na mňa tými očami, ktoré zbožňujem. Pozrel sa tak, že som sa mohla rozpustiť od toľkej lásky. Šmuha rozmazanej tváre a... A ja som dostala svoj bozk v daždi. Legendárny bozk v daždi bol najlepší, o takom som ani nesnívala. Naviazala sa k nemu vlna vzrušenia. Louis sa doň s nehou a romantikou vložil úplne celý so všetkým čo cítil. Jemne sa obtieral svojimi perami o moje a hladkal môj jazyk tým svojim. Naše ústa splynuli ako jedny. Taká príchuť bola stvorená len pre nás dvoch. Až také dokonalé to bolo. Chuťou, pohybmi, pocitmi. Prstami mi prečesával zmoknuté vlasy, pričom sme sa jemne zakláňali. Takéto to ešte nebolo. Takéto nežné. Pieseň šla, ja som sa rútila do nebies. Louis ma tam ťahal zo sebou. Nevedela som ako skončím. Ako strašne by to bolelo keby s tadiaľ padnem. A to by sa stalo iba keby ma on nechá.  "Milujem ťa. Mrkvička." Povedal, keď odtrhol svoje pery od tých mojich. Nežne sa mňa usmial. Roztápala som sa mu v náručí. Môj rozum ovládalo niečo silnejšie ako ja.....







*http://www.youtube.com/watch?v=i_BZQ77akOg <----- krásna pesnička s krásnym textom. 
  1. Musím vám povedať, že túto časť mi pomáhalo písať jedno skvelé dievča. Má neskutočne málo rokov nato, ako úžasne dokáže písať. Obdivujem ju a v tichosti závidím talent :) Tiež si píše svoj blog a tak by som sa potešila a hlavne ona keby ste jej to tam behli očumnúť ----> http://mariannaestrella.blog.cz/
  2. Chcela by som vám oznámiť, že sa už pomaly blížime ku koncu, zajtra neviem ako to bude s časťou. pretože koniec roka, vysvedčka a všetko okolo a navyše večer odchádzam do Chorvátska. Takže ej to vo hviezdach. Ja sa budem snažiť dáť vám sem aspoň tú zajtrajšiu časť ... a potom bude taká týždenna pauza a potom sa ešte rozhodnem, či budem pokračovať v tomto príbehu alebo si začnem nový :) Dúfam, že som vás moc nesklamala :(

2 komentáre:

  1. Část je úžasná, jako vždy:) V Chorvatsku přeju aby sis to užila a odpočinula si:) A s tím příběhem.. Je to škoda, ale někdy skončit musí:) Jenom doufám, že to neskončí definitivně, ale třeba začne nový:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Iva ty mi nemáš čo závidieť :)) ty píšeš geniálne :) moje poviedky sú ništ :)) ty by si ma mala nenavidieť za to jak ti ničím život mojimi správami a nedám ti dýchať :D :) ďakujem za reklamu ;)) uži si dovču :)

    OdpovedaťOdstrániť