The Lucky One     48. kapitola

Je jednoducho príliš detailistická. Moje podozrenie sa nakoniec potvrdilo. „Nestoj tu. Ideme !“ Prikázala, schmatla ma za ruku a ťahala ma dovnútra. Posadila ma na posteľ a začala po  mne hádzať všetky šaty, ktoré jej skriňa ponúkala. Nestíhala som sa uhýbať. „Počkaj.“ Bola som z nej zúfala. „Nemáme čas.“ Hysterčila. „Čas na čo?“ Zas som nechápala. „Som ti povedala, že príde Niall.“ Rýchlo motala jazykom. „Čo, do pekla máš ty s Niallom?“ Už ma nahnevala. Zastavila. Prerušila svoju činnosť a ostala meravo stáť. Vyzeralo to tak, že ju to zaskočilo. Ja som si odhrabala šaty, ktoré boli okolo mňa nahádzané, pohodlne som sa usadila a čakala na vysvetlenie.  Opatrne sa otočila a tvárila sa previnilo. „Vysyp to!“ Vyzvala som ju a zaškerila som sa.  „No vieš, pozval ma von.“ Vyjachtala a do líc sa jej nahrnula červeň. Môj úsmev sa ešte roztiahol. Nadvihla som obočie.  Sklonila hlavu a bola ticho. „To sa kedy zomlelo?“ Horela som nedočkavosťou a ona stále nič nehovorila. Čakala som. „Ja vlastne ani neviem,“ Spustila po pre mňa strašne dlhej dobe a prisadla si ku mne, „ ono, sa to zomlelo strašne rýchlo. A ja ani neviem, ale mám ho rada, je ku mne milý a zaujíma sa o mňa.“ Tešila sa. Prečo to nemôžem mať aj ja také jednoduché. „A to bude akože rande?“ Snažila som sa z nej vytiahnuť čo najviac. „Ja neviem, ale dúfam, že áno.“ Prezradila. „A čo Zack?“ Viem, že som touto otázkou otvorila starú ranu, no nedalo mi to. „Zack je minulosť, ktorá je nenávratne preč. Už sa nikdy nevráti a ja si nemôžem dovoliť na neho čakať.“ Vravela skleslo, no jej oči aj naďalej žiarili. Chápem ju. Má pravdu, nemôže predsa čakať na niečo, čo je preč a už sa to nikdy nevráti. „Čo cítiš k Niallovi?“ Ďalej som vyzvedala. „Neviem to celkom presne, no záleží mi na ňom.“ Vysvetlila. Uspokojila som sa s touto odpoveďou a ďalej som sa v tom nerýpala. „Tak ktoré?“ Ozvala sa po chvíli. Hlavu mala zase strčenú v skrini. „Čo tieto?“ Zdvihla som obyčajné čierne šaty s mašličkou. „Ehmm, nie, nepáčia sa mi.“ „Ešte si ich ani raz nemala na sebe.“  Zahriakla som ju. „Ja viem, ale nehodia sa mi.“ Vravela. „A tieto?“ „Nie.“ „Tieto?“ „Umm, nie.“ „Tieto?“ „Neviem, ... ale nie.“ „Tieto.“ „Ni- ...“ „Tak a stačilo, je mi to jedno, daj si ktoré chceš!“  Takto to dopadne vždy, keď chce, aby som jej pomáhala s výberom oblečenia. Ja sa snažím, ona všetko odmietne, ja sa nahnevám a odídem. Ona ostane sama a po chvíli docupká, či ju namaľujem. Odišla som do kuchyne.  Môj mobil na linke zapípal. Načiahla som sa po ňom a otvorila prichádzajúcu správu. „Už to bez teba nevydržím. Letíme domov. Zajtra ráno som pri tebe, či ma chceš alebo nie. Xx Milujem ťa.“  Takže, sa naozaj vracajú. A príde za mnou. Moje srdce poskočilo. A na tvári sa mi znovu usalašil úsmev. Do konca dňa som chodila s povznesenou náladou. Usmievala som sa na všetky strany. Žiarila som. Emily si nakoniec vybrala bledunko ružové šaty bez ramienok, ktoré jej siahali do polovice stehien. K nim si vybrala náušnice, ktoré jej darovala Thomasova mama. Všetko si to nachystala už deň dopredu. Videla som na nej aká je nervózna a roztržitá. A aj preto som jej radšej nič nehovorila, aby som ešte náhodou nespôsobila nejakú hádku. Nemala ďaleko od srdcového infarktu a ja som nechcela byť tá, ktorá ho spôsobí.  Bolo okolo nej napätie a hustá atmosféra. Chodila som okolo nej po špičkách a radšej som sa nič nepýtala. Zišla som do kuchyne, kde som narazila na Beth, prehodili sme pár slov a oznámila mi, že odchádza na týždeň preč, pretože vraj sa nejakému chlapčekovi s domova našli rodičia, tak ide s ním za nimi. Vzala som si pohár vody a vrátila sa do izby. Osprchovala som sa a zaľahla do postele. Emily už odfukovala. Vydýchla som si. Trochu sa mi uľavilo. Keď spí, je riziko toho, že vybuchne oveľa nižšie. Ešte chvíľu som len tak ležala v posteli a moje myšlienky blúdili. Nakoniec som zaspala s dobrým pocitom. Bola som šťastná. Zajtra ho už konečne uvidím a budem mu môcť povedať, čo cítim.

 

Ráno

Zobudila som sa na slnečné lúče a na to, že ma niekto hladká. Počkať hladká? Zľakla som a sa rýchlo roztvorila oči. Obzerala som sa na všetky strany. Moje oči ešte stále videli rozmazane. Zdalo sa mi, že je pri mne on. Už mi s neho šibe. Blúznim. Pomyslela som si v prvom momente. No, keď ma oslovil znelo to tak realisticky. Pošúchala som si oči a naozaj ležal vedľa mňa, jednou rukou si podopieral hlavu a druhou ma hladil po vlasoch. Na tvári mal sladučký úsmev a v očiach iskričky. Jeho neposlušné vlasy mu padali do čela. Bol rozkošný. Moje ústa sa pri tomto pohľade na neho samovoľne roztiahli do úsmevu. „Ahoj,“ Povedala som zachrípnuto....

Oblečenie, ktoré si Emily nakoniec vybrala.