The Lucky One    50. kapitola

Ešte nie som pripravená. Jeho naučené pohyby ma však v jednom kuse presviedčali o opaku. Nebola som si istá. Spraviť to? Dovoliť mu to? Oddať sa mu? Teraz? NIE! Vytiahla som si ruky s pod jeho trička a jemne do neho zatlačila smerom odo mňa. Snažila som sa ho odtlačiť.  „Nie, Louis.“ Zachripela som. Nepočúval ma. Nebral ma vážne a ďalej ma presviedčal, že v tomto ohľade je naozaj veľmi dobrý. Perami mi robil mokrú cestičku od pier cez krk až k priehlbinke medzi mojimi prsiami. Rukami sa pomaly presúval ku mojim nohavičkám, keď nahmatal lem, môj hlas ma zradil. Odmietol vysloviť, čo i len hlásku. Nejaký znak odporu nič. Vzdal sa. Ostala som na to sama. Pomaly sa mi dostával stále hlbšie a hlbšie do nohavičiek. Keď jeho prsty spočinuli na mojom najintímnejšom mieste, ktoré bolo doteraz nedotknuté jemne som vzdychla. Pomaly sa vo mne pohyboval svojimi prstami a z môjho hrdla sa drali stony. „Louisss, ....“ Prerušovane som dýchala. „Nie, prestaň!!“ Sama som neverila tomu, čo som povedala, nechcela som aby prestal, vzrušovalo ma to. Začal zrýchľovať. „Nie, nie, nie ..... n, ... áno, Áno.“ Priviedol ma k vrcholu.  Otvorila som oči a zrýchlene dýchala. Cítila som ako sa červenám. Jeho oči boli doširoka otvorené a bolo na ňom vidieť, že sa zo svojho činu teší. Posadila som sa a snažila sa na nič nemyslieť. „Neovládol som sa.“ Začal potichu. „ Si krásna. A teraz si už len moja. Nedokázal som sa na teba len tak pozerať. Prepáč, ... ale musíš uznať, že aj tebe sa to páčilo.“ Povedal a nahodil šibalsky úsmev. Tiež som sa usmiala ale pohľad som mu nevenovala. Patril veľkému oknu s mohutným oranžovým závesom posiatym malinkými kvietkami. Prenikalo cezeň ranné slnko, ktoré dotváralo túto aj tak krásnu atmosféru. Pozerala som doň a pomaly som sa strácala. Ten úžasný pocit.  Musela som na to stále myslieť. Znova a znova sa mi to odohrávalo v mysli. Má pravdu, páčilo sa mi to a veľmi. Je to krásny pocit, ako keby sa dotknem neba, potom otvorím oči a vidím jeho. Zrazu som pocítila na ramenách dlane. Veľké a teplé. Sedel na posteli za mnou a nežne ma stískal v náručí. „Môžeme si to zopakovať.“ Šepol mi do ucha a pobozkal ma na krk. „Teraz nie.“ Odbila som ho a tlačila som sa von z jeho zovretia. „Prečo nie? Mne by sa to páčilo.“ Vravel a za každým slovom ma obdaril malým božtekom. „Lebo nie, stačilo.“ Povedala som rázne. „Ako si sa sem vlastne dostal?“ Napadlo ma. Vymámila som sa mu z náruče a postavila sa pred neho s rukami založenými na prsiach. Nič nehovoril, len sa na mňa škeril. „Há?“ Nechápala som jeho správanie. „Em mi otvorila.“ Povedal nakoniec a zasmial sa na tom. V prvom momente mi to prišlo ako dobrý vtip. Čo by robila Em o takom tom čase hore? Pobavil ma. No, pravdou bolo, že v posteli nebola mala ju dokonale upravenú akoby v nej ani nespala. Potom som si to uvedomila. „Ty si sem neprišiel sám.“ Nepýtala som sa, skôr som mu to oznamovala a od neho som čakala, že mi to potvrdí. „Prišiel som s Niallom.“ Prezradil. Vedela som to. Natiahol ruky pred seba, chytil ma za boky a znovu zvalil na seba. Cítila som pod sebou tu kopu svalov a vypracované telo. Od jeho hrude ma delili len naše tričká. Jeho jazyk zablúdil do mojich úst. „Prestaň.“ Nadvihla som sa z neho. „Čo je mrkvička?“ Tváril sa ako anjelik. Čistý a nepoškvrnený. „Povedala som ti, že stačilo.“ Pripomenula som mu. „Ale, mne to nestačilo.“ Vyhováral sa a znova si obtieral pery o tie moje. Jeho neposlušné ruky sa zosunuli na môj zadok. Tento raz ho už nehladkal ale jemne stláčal. Zvyšoval level. „Naozaj prestaň, lebo ma nahneváš.“ Vravela som vážne. Pustil ma a ja som sa prevalila vedľa neho. Po pár minútach ticha som vstala a odišla do kúpeľky. „Čo máš dnes na pláne?“ Kričal. „Idem sa opaľovať.“ Odkričala som. Opaľovanie vyplňovalo môj celodenný plán už asi dva týždne. Iné plány som nemala. Mojou najväčšou starosťou bolo, aby som bola na každom mieste rovnako hnedá. „Tak si to zruš.“ Prikázal mi. „Prečo?“  Kričala som šušlavo, pretože som mala práve v ústach zubnú kefku. „Dnes sa budeš venovať mne.“ Povedal to takým sebavedomým tónom, akoby nad neho ani nebolo. „Aleee. To kto povedal?“ Smiala som sa. „Ja to hovorím.“  „A kto si ty?“ Môj smiech naberal na intenzite. „Ja som krásny, milý, dobrý, slávny, všetkými uznávaný ...“ Vyšla som z kúpeľne. Stál pred zrkadlom, obzeral si samého seba a tváril sa jak majster sveta, alebo nejaká namyslená blondína. Nemohla som to vydržať a začala som sa nekontrolovateľne smiať. „Je ti niečo smiešne? Ty sa smeješ na dokonalom Louisovi?“ Vravel naoko smutne a sklamane. No pritom som na ňom videla, že ešte chvíľu a vybuchne do rovnakého smiechu ako ja. „Musím ti povedať, že na skromnosť určite nezomrieš.“ Vravela som a hlavu som mala strčenú v skrini. Prehrabovala som sa všetkými tými vecami a snažila sa nájsť niečo vhodné. „Pokiaľ budeš so mnou, budem žiť navždy.“ Povedal nečakane blízko mňa.

* Dúfam, že som nič nepokazila a páči sa vám to. :P 

http://www.youtube.com/watch?v=Z1ZKaR-9Kt4 <----- Nie je to síce nič s 1D ale, musela som vám to sem dať, už mi s tej pesničke preskakuje. Chlapcovi nerozumiem ani pol slova no, je to veľmi chytlavé a nákazlivé :D A on tiež nie je najhorší :P