The Lucky One     43. kapitola

„Ááá. Nie nechaj ma.“ Kričala som a pritom som sa dusila smiechom. Ležal na mne a šteklil ma. „Musíš si to zaslúžiť.“ Vyjednával. „ČO?“ nechápala som. „No, aby som prestal.“ Vravel a pokračoval v šteklení. Zvíjala som sa na posteli a celá som bola v kŕči, ale cítila som sa šťastná. Bola som s ním. „A akoooo?“ Kričala som. „Pobozkaj ma.“ Prikázal. Ešte som ani nestihla nič povedať, alebo odmietnuť, čo by som určite nespravila a už bol nalepený na mojich perách. Môj jazyk vyzval do boja a ja som jeho výzvu prijala. Prevalila som sa na neho a vzala kontrolu do svojich rúk. Chvíľu mi to toleroval, no potom sa mu to znepáčilo a znovu sa prevalil na mňa. „Si len moja. Nikomu ťa nedám.“ Šepkal mi na krku. Chvela som sa. „Ešte nie som tvoja.“ Smiala  som. Jemne ma pobozkal. „Už len pár hodín a budeš moja.“ Povedal s láskou. „Milujem ťa.“ Škerila som sa mu do tváre. Sladko sa na mňa usmial. „Som ten najšťastnejší muž na svete. Budem mať najkrajšiu ženu vo vesmíre.“ Chválil sa. „Preháňaš to.“ Brnkla som mu po nose. „Nebuď skromná. Si krásna.“ „Nie som.“ Oponovala som mu. „Poď.“ Povedal a natiahol smerom ku mne ruku. Prijala som ju, pomohol mi vstať. Postavil ma pred zrkadlo. Zľakla som sa. Mala som na sebe čierne mohutné šaty. Moje oči zmenšovala čierna ceruzka. Vlasy som mala postrapatené. Oči červené. Bála som sa samej seba. Rozplakala som sa. To nie som ja. Čo sa to so mnou stalo? Vravela som si. „Nie!!“ Kričala som. „Láska, čo je?“ Pýtal sa držiac ma okolo pása. Zdvihla som hlavu a pozerala na jeho odraz v zrkadle. Nebol to on. Nebol to môj Louis, za ktorého sa mám čochvíľa vydať. Toho muža v zrkadle som nepoznala. Môj plač sa znásobil. Snažila som sa zo seba strhnúť tie otrasné šaty. Nešlo to. Držali na mne. Bola som zúfala. Chytil ma za plecia a silno mnou triasol. „Samantha.“ Okrikoval ma. „Samantha, Sam, ... zobuď sa.“ Precitla som. Strhla som sa a rýchlo sa posadila. Otvorila som oči a zbadala som Emily ako sa nado mnou skláňa. Moje oči boli mokré od sĺz. Tvár som mala navlhnutú slanosťou. „Čo, čo sa ti snívalo?“ Pýtala sa ma vystrašene. Ešte stále som nebola celkom prebratá. Moje myšlienky stále utekali na to miesto, kde som bola s ním. Nebola som schopná slova. Len som bezvýznamne behala očami po Emily. Bola v pyžame. Nenamaľovaná. Vlasy strapaté. „Mala som sa vydávať za Louisa.“ Šepla som po chvíli, ešte stále vyvedená z miery. „A to  preto si tak kričala?“ Nechápala. „Kričala som?“ Zaskočilo ma to. „Veľmi. Si ma až zobudila. A pozri, čo si si spravila.“ Chytila moju ruku a strčila mi ju pred oči. Takmer cez celú ruku som mala dlhú červenú, navretú čiaru. Miestami cez ňu presakovala krv. Zhrozila som sa. „Fú.“ Vyšlo zo mňa. „Tiež hovorím. Mne keby sa snívalo, že si beriem niekoho takého. Tak skáčem meter dvadsať a usmievam sa ako slniečko a nie, kričím a dokonca si poškriabem celú ruku.“ Vinila ma. Prisadla si vedľa mňa na posteľ. Ešte stále som skúmala svoju ruku. Nebolelo ma to, ale vyzeralo to naozaj odpudivo. Najskôr cuclefk na krku, teraz škrabanec na ruke. Tí, čo ma nepoznajú, by si mohli myslieť, že ma niekto mláti. Pousmiala som sa nad svojimi myšlienkami. Emilynu poznámku som nekomentovala. Nechcela som jej do detailov opisovať, čo sa mi vlastne snívalo, a preto som to nechala tak. Postavila som sa a odišla do kúpeľne. „Čo máš dnes na pláne?“ Pýtala sa, ako keby som ja bola jedna s tých ľudí, čo majú presne rozpísaný harmonogram dňa. „Neviem.“ Odvetila som. „Čo keby sme sa šli opaľovať?“ Navrhla. Hm , neznie to najhoršie. Je predsa leto, prázdniny. Ešte som sa tento rok neopaľovala. Prezerala som si farbu svojej pokožky v zrkadle. Pri tomto pohľade, som usúdila, že trochu slnečného žiarenia mi nijak neuškodí a možno dokonca práve naopak, že mi pomôže. „Súhlasím.“ Zakričala som na ňu. „O pol hodinu v záhrade.“ Prikázala mi. Už som len počula buchnúť dvere. Rýchlo som dokončila rannú hygienu, obliekla si plavky zišla dolu ku bazénu. Emily bola rozvalená na chrbte cez celé lehátko. Tiež som sa zvalila vedľa nej. Zavrela som oči a vychutnávala si slnečné lúče, ktoré dopadali na moje telo a príjemne ma pálili. Nerozprávali sme sa medzi sebou. Len sme tam jednoducho ležali a užívali si slnko, leto, prázdniny, pokoj. Myslím, že som zaspala. „Je tam. Pri bazéne.“ Začula som. Slnko ma natoľko unavilo, že sa mi nechcelo ani zdvihnúť a pozrieť sa kto to je a už vôbec sa mi nechcelo otvoriť oči. No podľa hlasu som si bola celkom istá, že je to Beth. Nejako som tomu nevenovala pozornosť a ďalej sa oddávala slnku. Niekto sa asi predo mňa postavil, pretože obloha sa odrazu zatiahla a na mňa padol tieň. „Zacláňaš mi.“ Prehovorila som. Môj hlas bol zachrípnutý, pretože som dlhšie nič nepovedala. Odkašlala som si. Začala som byť mierne podráždená, keď zdroj tienenia nechcel ustúpiť. S námahou som otvorila oči. Prekvapilo ma, že ho tu zase vidím. Skláňal sa nado mnou. „Čo tu zas robíš?“ Pýtala som sa prekvapene. „To mi je teda privítanie.“ Smial sa. „Neodpovedal si.“ Napomenula som ho a tiež som sa usmiala. Postavila som sa. Stáli sme si zoči voči. „Čo tu chceš?“ Spýtala som sa znova. „Ja, .... no vieš, .... Prišiel som sa rozlúčiť.“ Povedal trhane. Keď som to spracovala v krku mi navrela hrča a aj som nebola schopná slova ...

*Ospavedlňujem sa, ak som to pokazila. Áno viem, ešte sú ani neni spolu a on už odchádza. Chápem vás, ale pochopte ja vy mňa, že som to potrebovala tak napísať, aby som sa mohla nejak odraziť a aby, si Sam uvedomila, že ho skutočne miluje :)