The Lucky One      33. kapitola

Ja som si robila srandu s jeho pohybov a on s mojich. Nakoniec ma chytil a odtiahol niekam do rohu parketu.  Nechápala som prečo sme sa premiestnili, no zas až taký problém mi to nerobilo. V tejto časti parketu bolo menej ľudí a dalo sa tu aspoň normálne dýchať. Pokračovali sme v tancovaní. Zrazu sa však začal ku mne nebezpečne približovať. Cúvala som až som narazila na stenu. Ruky si položil pri moju hlavu a tým zabránil môjmu akémukoľvek úteku. Sladko sa na mňa usmieval. „Prepáč, už to viac nevydržím.“ Vravel zachrípnuto. Tiež som sa na neho usmiala. Zobral to ako povolenie a jeho hlavu sa blížila k mojej. Nevedela som, čo robiť. No vedela som dve veci. Cesty späť niet. A tento raz to už nepokazím, necúvnem.  Privrela som oči a pootvorila som ústa. Za pár sekúnd som pocítila, ako priložil svoje pery na tie moje. Najskôr čakal, čo spravím, no keď videl, že sa nebránim. Začal ma jemne bozkávať. Hral sa s mojimi perami a aj som bola vo vytržení. Konečne som začala spolupracovať. Užívala som si to. Jeho jazyk vplával do mojich úst a ja som si v tej chvíli nevedela predstaviť nič lepšie. Neprestával. Drsne, vášnivo a žiadostivo na bozkával. Jeho ruky behali po mojom tele. Zatiaľ čo ja som ho hladkala jednou rukou po chrbte a druhu som mu zaborila do vlasov. Pritlačil ma ešte silnejšie k stene. Mala som pocit, že preletíme na druhú stranu. Jemne som sa ho snažila odtlačiť, no on chytil moje ruky dvihol mi ich nad hlavu. Zvieral moje zápästia. Prešiel mnou nový prúd energie. Naše jazyky zvádzali neľútostný boj. Prehrávala som. Úplne som sa mu podvolila, nechala som sa ním ovládať. Nevládala som dýchať. Prestala som ho bozkávať. Tiež prestal a odtiahol sa do mňa. Zrýchlene dýchal, jeho oči žiarili, usmieval sa. Ja som lapala po dychu. Moje srdce sa snažilo vyskočiť mi  s hrude. „Wohou ....“ Boli jeho prvé slová. Alebo skôr prvý povzdych.  Ruky mu ešte stále spočívali na mne. Držal ma za boky a tisol si ma k sebe. Znova sa nahol a zmocnil sa mojich pier. Neviem, čo sa stalo, no uvedomila som si, že sme opitý. On takéto veci pravdepodobne stvára často, no ja kvôli tomuto nebudem týždeň spávať. Pre neho to nič neznamená a zajtra si to nebude ani pamätať. Zrazu sa mi zdalo to všetko nesprávne. „Nie, prestaň!“ Snažila som sa, aby skončil. Nezastavoval sa. Jeho pery skĺzli na môj krk. A pomaly mi prechádzal po žile, ktorá mi tam navrela. Už som si to neužívala. Chcela som, aby prestal. „Louis,“ Okríkla som ho. „No ták, mrkvička.“ Jeho hlas bol zatiahnutý. „Prestaň.“ Stuhla som. Zacítila som jeho ruku, ako mi vošla pod tričko.  „Naozaj prestaň, aby si to potom  nemusel ľutovať.“ Vyhrážala som sa. No, pomohlo prestal ma bozkávať, odtiahol sa a len na mňa hľadel.  „Si .... si úžasná.“ Koktal. „Zabudni na to!“ Povedala som chladne. A odišla som. Nechala som ho tam stáť. Prišla som až k nášmu boxu. Zayn a Harry viedli dosť hlučnú debatu o nejakej Mirande a jej prízvuku, ak som dobre pochopila. Zvalila som sa vedľa nich. Zaregistrovali moju osobu a priblblo sa na mňa usmievali. Bola som síce opitá. No, nebolo to také hrozné. Slová sa mi neplietli a celkom zdravo som dokázala uvažovať. Oni boli na tom oveľa horšie ako ja. Myšlienkami som sa stále vracala k Louisovi. Nemohla som prestať myslieť na to, ako ma bozkával, ako ma držal. Sedela som, rukami som si podopierala hlavu a priblblo som sa usmievala. Nevnímala som nič okolo seba, vystačila som si s mojimi pocitmi, vďaka, ktorým som mala pocit, že sa vznášam.

Louisov pohľad

„Naozaj prestaň, aby si to potom  nemusel ľutovať.“ Povedala výhražne. S veľkým premáhaním som sa od nej odtiahol. V hlave sa mi všetko plietlo, nedokázal som rozmýšľať. Len som tak stál a pozeral na ňu. „Si .... si úžasná.“ Vykoktal som nakoniec. Ešte stále som cítil jej pery na mojich. „Zabudni na to!“ Povedala surovo a odišla. Nechala ma tam stáť ako takého magora. Nedokázal som sa hýbať. Bol som v nejakom šoku. Moja myseľ odmietala pracovať. Nemyslel som na nič iné ako na ňu, jej pery, dotyky. Začínam si byť istý, že to nie je len kamarátka. Určite nie je len kamarátka. Niekto do mňa vrazil. „I am so ... sorry.“ Koktal podnapitý chalan. Len som mával rukou a usmial sa na znak toho, že sa nič nestalo. Donútil som sa prejsť späť k nášmu stolu. Sedela so sklonenou hlavou. Rukami si ju podopierala. Zľakol som sa. „Si, .... si v poriadku?“ Vravel som s obavami. Prisadol som si k nej a ruku som si prehodil cez jej chrbát. Dvihla hlavu a snažila sa o úsmev. Zrazu som si nepripadal opitý. Bol som celkom pri zmysloch. Najradšej by som ju niekde odtiahol a užíval si jej blízkosť. „Som. Nič mi nie je.“ Vyjachtala. Nebolo to dvakrát presvedčivé. No, ďalej som sa nevypytoval. Uspokojil som sa s touto odpoveďou. Pozeral som na ňu, znova sa vrátila do polohy s hlavou podopieranou rukami. Nebola to ona, niečo ju trápilo. „Chceš ísť domov?“ Spýtal som sa šeptom. „Čo Em?“ Robila si starosti so sestrou. Poobzeral som, či ju neuvidím. No, medzi tými ľuďmi som ju nenašiel. „Neboj sa, chalani sa o ňu postarajú.“ Nebol som si tým celkom istý a ona očividne tiež nie. Udivene pozrela na Zayna s Harrym. Nie som si istý, či sa bili alebo len hrali jednu s tých detských hier, pri ktorých sa používajú ruky. Pozrel som na ňu spýtavým pohľadom. Mykla plecami a postavila sa. Zobral som to ako súhlas a tiež som sa postavil. Chytil som ju okolo pása a pomaly sme kráčali smerom von. „Už mi to tu nepripadá také škaredé.“ Vravela po ceste. Počul som ju, no neodpovedal som. Pred vchodom sme narazili na Nialla s Emily. „ Zaveziem Sam domov a vrátim sa.“ Okríkol som Nialla. Len prikývol.  Prišli sme k autu, pomohol som jej nasadnúť a tiež som si sadol. Naštartoval som. „Nie som až taká opitá, aby som si nepamätala, že sme určite neprišli autom.“ Vravela a pritom si hlasno zívla. Má pravdu neprišli sme autom. „Nie si až tak opitá? Veď si ani nepamätáš ako sme prišli.“ Doberal som si ju. „Áno, rob si srandu.“ Povedala ironicky. „Vieš, vždy to robíme tak, že Liam ide s nami, potom sa vyparí pristaví nám auto niekde poblíž a znovu zmizne.“ Vysvetľoval som jej. „Načo vám je auto, keď ste všetci aj tak opití?“ Nešlo jej to do hlavy. „Vždy sme tam tak dlho, že jeden z nás vždy stihne vytriezvieť. Vidíš? Dnes som to ja.“ Vravel som pokojne. „Chabé vysvetlenie.“ Povedala dosť nepríjemne. Oči mala zavreté a hlavu mala opretú dozadu. No, nespala. ...

* TAK !!! Konečne som sa k tomu dokopala, a oni sa pobozkali :D :D Dúfam, že sa to aspoň trochu priblížilo vašej predstave. :D :D