The Lucky One     49. kapitola

Moje ústa sa pri tomto pohľade na neho samovoľne roztiahli do úsmevu. „Ahoj,“ Povedala som zachrípnuto. Neodpovedal. Len sa ku mne tesnejšie pritiahol a po tak dlhej dobe konečne priložil svoje jemné pery na tie moje. Prevalil sa na mňa, rukami mi behal takmer po holom tele. Je teplo a preto spávam iba v nohavičkách a v krátkom tričku, ktoré mi nezakryje ani celé brucho, pretože mi je už krátke, no stále ho mám rada a nechcem sa ho vzdať. Jeho pery sa nežne maznali s tými mojimi. Užívala som si to. Užívala som si jeho prítomnosť a čas, ktorý trávil pri mne. „Str-ašne ..... si... m-i ... chý-ba-..la“ Vravel pomedzi bozky. Usmiala som sa mu na perách. Lichotilo mi to, aspoň viem, že v tom nie som sama. Jemne som ho odtlačila a vyslovila tú otázku. „Prečo ste sa vrátili?“ Prerušovane som dýchala. „Už som to bez teba nemohol vydržať.“ Vravel a pritom zrýchlene dýchal. Zasmiala som sa. „Dobre, a teraz mi povedz skutočný dôvod.“ Vyzvala som ho. Ležal nado mnou a lakťami sa opieral o posteľ, aby neležal na mne celou svojou váhou. Tiež sa usmial a povedal: „Presunuli nám koncerty.“  „Amerika sa vás nabažila?“ Robila  som si srandu. „Nie, už nie sú voľné miesta v nemocniciach.“  Odbil ma a prevalil sa vedľa mňa. „Za to si môžete sami.“ Vyčítala som mu. „No neviem ako chalani, ale ja nemôžem za to, že som krásny, milý, šikovný, ... „ Začal vymenúvať svoje vlastnosti, ktoré dosť prifarbil. „A namyslený.“ Skočila som mu do rečí.  „Aj to patrí k životu, mrkvička.“ Zaškľabil sa a znovu sa prisal na moje pery. Chutil tak sladko. Rukami som mu zablúdila do jeho neposlušných vlasov. On ma tými svojimi hladkal. Zrazu som nechápala ako som sa mohla doteraz brániť také skvelému pocitu. Ako som mohla dopustiť nebiť s ním a odmietať to. Bola som hlúpa. „Prepáč mi.“ Šepla som. „Čo ti mám prepáčiť?“ Nechápal na tvári mal stále úsmev a v očiach mal zvláštnu iskru, žiaril. Takto sa mi páčil. Usmiala som sa. „Za to, že som ťa odmietala.“ Vravela som pomaly a ticho. Pochopil. Pomrvil sa na posteli a pohodlnejšie sa usadil. Tak, aby mal svoje oči zarovno tých mojich. Ja som tiež sedela, boli sme oproti sebe.  Pritiahol si moje ruky a jemne ich zovrel vo svojich dlaniach. Boli teplé. „Ja som ti to nikdy nevyčítal, ani nemal za zlé. Chápem ťa. Neviem si predstaviť, čím všetkým si si musela prejsť, no už to skončilo. Máš mňa a ja ťa už nikdy neopustím. Budem sa o tebe starať a pomáhať ti.“ Vravel tak krásne, že som si nebola istá či je to realita, alebo len ďalší krásny sen s ním. Moje oči sa začínali zapĺňať slzami. Snažila som sa ich zahnať späť, aby som nepokazila túto krásnu chvíľu. „Ďakujem.“ Vydolovala som zo seba s ťažkosťami. „Nemáš mi začo ďakovať, mrkvička.“ Sladko sa usmial. Keby len vedel ako sa mýli. Mám mu začo ďakovať, ak by som sa mala niekomu teraz poďakovať, tak určite jemu. On mi ukázal čo je to láska, neha, pochopenie, porozumenie, úcta, náklonnosť, dôvera, adrenalín,.... Pokiaľ som ho nepoznala o týchto citoch som nevedela. Nepoznala som ich. Žila som bez nich a nechýbali mi. No, teraz som šťastná, že som ho mohla stretnúť. Spoznať ho a zažiť všetko to krásne s ním. Pochopiť ho, ale  hlavne naučiť sa milovať. Z lásky, čisto a úprimne. Konečne som si to dokázala priznať. Milujem ho. Áno, milujem. Milujem bláznivého, vždy usmiateho Louisa Tomlinsona. Milujem túto mrkvu a nikdy sa ho už nevzdám. Vytiahla som si ruky z jeho zovretia a naklonila sa k nemu. Prsty mi vbehli do jeho vlasov a ja som konečne ucítila jeho pery. Pery, ktoré ma tak lákajú. Akoby, vždy keď ich vidím kričali o to, aby som ich pobozkala. Vášnivo som mu ich drvila a on sa nebránil. Nechal ma, nech si robím čo chcem. Naše jazyky zvádzali nebezpečný súboj a ja som si povedala, že tento raz už neprehrám. Neporazí ma. Ponorila som sa do toho tak, že som ho zvalila na posteľ, zatlačila ho do nej a obkročmo si na neho sadla. Trošku som sa zarazila, keď sa svojimi rukami presunul ma môj zadok. Jemne ho chytil a hladkal ma po ňom. Vzrušovalo ma to. Už len to, že som bola sním, že bol so mnou. Nenechám ho odísť. Prevalil sa nado mňa a tento krát prevzal velenie on.  Jemne ma hladkal po bruchu. Nakoniec to nevydržal a jeho ruky vbehli pod to krátke tričko. Nič som pod ním nemala a tak jeho ruky ľahko našli moje prsia. Pri ich dotyku s jeho rukami mnou prebehla vlna vzrušenia. A nový prúd energie.  Striasla som sa od rozkoše. Jemne ma hladil a ja som pomaly ale isto pod jeho rukami strácala kontrolu. Nevedela som sa ovládať. Nechcela som, aby skončil no, vedela som, že to nie je správne. Ešte nie som pripravená. Jeho naučené pohyby ma však v jednom kuse presviedčali o opaku....