The Lucky One     37. kapitola

Najprv ma tu naťahuje potom sa dvihne a jednoducho si odíde do cudzej kúpeľne a nechá ma tu sedieť ako posledného blázna. Vyskočila som z postele. A to som robiť nemala alebo aspoň nie s takým odhodlaním. Moja hlava išla prasknúť. Pichla ma ostrá bolesť. Snažila som sa ju ignorovať a rozbehla som sa do kúpeľne. Neunúvala som sa ani klopať. Na čo aj. Veď som doma. Je to moja kúpeľňa. Roztvorila som dvere. „To,  to si ako predsta ..“ Zasekla som sa v polovici slova pretože som si uvedomila, na čo sa pozerám. Oči som vytreštila a takmer som prestala dýchať. Stál predo mnou celkom nahý. V momente som sa zvrtla a tvár som si zakryla rukami. „Pre-prepáč.“ Koktala som. „Nevedela som že, že ..“ „To nič.“ Skočil mi do rečí. „Nechcela som.“ Vyjachtala som. „Neospravedlňuj sa toľko.“ Vravel na môj vkus až príliš pokojne. „Čo si chcela?“ Pýtal sa. „Teraz už nič. Osprchuj sa.“ Prikázal som mu. „Chceš sa pridať?“ Zahlásil. Ďalšia vec, ktorou mi vyrazil dych. „Nie!!!“ Povedala som rozhodne. „Mne by to nevadilo.“ Chválil sa. „Mne by to vadilo.“ Povedala som svoj názor. Ešte stále som stála otočená mu chrbtom a pohľad som upierala smerom do mojej izby. „Veď si ma práve videla, tak ako málo kto.“ Povedal. „Ver mi, že nie som nadšená tým, že som ťa tak videla.“ Odvetila som rázne. „Chceš povedať, že sa ti nepáčim.“ Znel sklamane. Jeho ego určite týmto mojich výrokom utrpelo. Nechcela som ho sklamať. Musím uznať, že vybavený je veľmi dobre. Možno až priveľmi. „Nič také som nepovedala.“ Obraňovala som sa. „Takže sa ti páčim“ Nepýtal sa, skôr mi to oznamoval. .. „Pridaj sa ku mne.“ Zašepkal mi zozadu do ucha mňa striaslo. Bol priveľmi blízko. Cítila som ako sa celý o mňa opiera. Ruky si obmotal okolo môjho brucha. Chytil lem môjho trička ťahal ho nahor. Bola som v rozpakoch na jednej strane by som s ním  najradšej skočila pod tú sprchu no na druhej je to totálna somarina. Čo to táram? Bože, mne z neho už načisto preskakuje. Musím s ním prestať tráviť toľko času. Otočila som sa mu tvárou v tvár. Stál odo mňa asi päť centimetrov. Dívala som sa mu očí. „Prestaň s tým.“ Tričko som ti ťahala späť dole. „Vieš koľko dievčat sa túži so mnou sprchovať?“ Vychvaľoval sa. „Je mi to jedno. Ja medzi ne nepatrím.“ Povedala som chladne. Možno som ho aj urazila, ale je mi jedno. Nech si nemyslí, že zato že je slávny sa z neho rozlejem. Ak si to myslí, je na veľkom omyle. Otočila som sa kráčala do izby. „Neklam. Priznaj si to, že ťa priťahujem.“ Kričal po mne. „Si smiešny.“ Zhúkla som na neho. Pravdou naozaj je, že ma priťahuje ale nebudem z neho na mäkko. Svoje hormóny ešte zatedy ovládať dokážem. A nech si nemyslí, že nacupká do môjho života a ja sa budem správať tak ako si to on predstavuje. To nedovolím. Darmo sa hovorí, že nie všetkým hviezdam stupne sláva do hlavy. Postupom času sa sláva dostane do hlavy každej hviezde. Otvorila som skriňu a obliekla som sa. Chystala som sa odísť, keď otvoril dvere na kúpeľke samozrejme zas bol len v uteráku. „Kam ideš?“ Vyzvedal. „Vieš sú ľudia, ktorý musia aj niečo robiť, nie len skákať po pódiách.“ Povedala som ironicky. „Viem robiť.“ Bránil svoju kariéru. „Nehovorím, že nevieš.“ „Ale, myslíš si to.“ Podozrieval ma. „To čo si myslím, je moja vec.“ Odpovedala som chladne. „Si na mňa zlá.“ Pripomínal mi. „Som na teba taká, ako si zaslúžiš.“ Odporovala som mu. „Si zlá.“ Trval na svojom. „Som zlá.“ Dala som mu za pravdu. Povedala som to, čo chcel počuť. Nemienim si s ním znovu hádať. Ani vlastne neviem prečo som na neho nahnevaná. Myslím, že to je to bolesťou hlavy, som s toho nervózna a to sa musí nejako odrážať. Louis má len smolu, že je jediný po ruke. Zatiaľ čo ja som rozmýšľala nad dôvodmi mojej podráždenej nálady sa poobliekal. „Som pripravený robiť.“ Vyhlásil a prehrabol si vlasy, ktoré ešte neboli celkom suché. „Som rada. Poď do mnou aspoň vysvetlíš Beth, že sa medzi nami nič v noci nestalo a že sme len kamaráti.“ Zdrapla som ho za ruku skôr ako stihol protestovať. Dovliekla som ho do kuchyne. Beth nám stala chrbtom a niečo hľadala v poličke. Štuchla som ho medzi rebrá a nabádala som ho k tomu, aby niečo povedal. Len sa na mňa usmieval a z jeho úst nevychádzali slová. Tak som iniciatívu vzala do svojich rúk. „Ehm, Beth? Tuto Louis by ti chcel niečo povedať.“ Oznámila som jej . Strhla sa a otočila sa smerom k nám.  Louis na mňa škaredo zazrel. Nečudujem sa mu, nechala som to celé na neho. „Počúvam.“ Ozvala sa Beth prísne. „Sadnite si.“ Prikázala nám a ukázala na stoličky. Sadli sme si a Beth sa usadila oproti nám. Naprázdno som preglgla Louis tiež. „Pani Hasstingsová, ja s mrkvič- Samathou nič nemám.“ Začal. „Na to, že spolu nič nemáte máte k sebe až príliš blízko nemyslíte?“ Pýtala sa oboch. „Je pravda, že včera sme to trošku prehnali s pitím a preto ste nás neska našli tak, ako ste nás našli. Ale môžem vám odprisahať, že som Sam nijak neublížil. Ani som sa jej nedotkol.“ No tak toto celkom pravda nebolo, ale beriem. „Pozrite, mne nevadí, ak spolu chodíte a ak sa máte radi, len by som chcela o tom vedieť, aby som sa mohla pripraviť na prípadne komplikácie.“ Jej hnev ustupoval a znova sa vracala vždy milá, vysmiata Beth. „Nechodíme spolu.“ Zapojila som sa do ich rozhovoru. Louis prikývol. „Tak by ste nemali spávať v jednej posteli.“ Znovu narážala na ráno. „Nebudeme, to bolo výnimočne.“ Sľubovala som. „Dúfam, že to výnimočne sa nebude opakovať každý deň.“ Upozorňovala nás. „Beth, čo si o mne myslíš.“ Skríkla som. „Sam, zlatko, viem čím si si prešla a nechcem aby si viac trpela.“ Nie, s tým nech nazačína. Nechcem riešiť veci, ktoré sú dávno za mnou a na ktoré tak nerada spomínam. „Neboj sa, ja sa o seba dokážem postarať. Som dospelá.“ Povedala som, ako keby to niečo znamenalo. „Vieš, Sammy, to že si dospelá neznamená, ...“ „Myslím, že to pochopila.“ Skočil jej do reči Louis. „Dobre, nebudem vám kázať. Nikto to nemá rád. Len dávajte pozor. Nechcem byť babka.“ Zasmiala sa. Nemá sa čoho báť. Myslím, že z mojej strany jej nič také nehrozí. Zdvihla som sa a odkráčala späť do izby Louis išiel za mnou. Zatvoril za sebou dvere. „Môžem sa spýtať?“ „Môžeš.“ Usmiala som sa. Už som bola pokojnejšia. „Prečo svojej mame hovoríš menom?“ Nešlo mu očividne do hlavy. „Nemôžeš sa spýtať!“ Zmenila som názor. Hodil na mňa spýtavý pohľad. Bola som ticho a pozerala na neho, nechcem mu hovoriť celý môj príbeh no, klamať mu tiež nechcem. „Vieš, ona .... ona

* Dúfam, že sa páčila :D