streda 20. júna 2012

The Lucky One      45. kapitola


„Ideme!“ Skríkol vážne. V momente sme prestali kričať a vyvádzať. Nahrnuli sme sa naspäť do miestnosti, ktorá mala byť našou šatňou. S chalanmi sme sa hodili do kresiel a čakali na Zayna, ktorý musel svoj pokazený vzhľad a rozcuchané vlasy, dať do poriadku, aby  z neho baby mohli znova odpadávať a šalieť. Keď zhodnotil svoj vzhľad ako vyhovujúci, prešli sme do spodnej časti pódia. Podali nám mikrofóny a s reproduktorov sa začala valiť úvodná znelka každého nášho koncertu. Po pár sekundách sa plocha pod nami začala dvíhať a my sme pomaly vystupovali hore. Všade bolo plno pary, ktorá krásne voňala. Vždy mávame paru s vôňou. Musím podotknúť, že kvôli Zaynovi. Ten si to doslova vydupkal. Vraj nebude dýchať ten smrad. Jasné prejavili sa v ňom hviezdne maniere. Ale mne to nevadí, tiež mi nebolo dvakrát príjemné vdychovať to. Teraz je to iné. Na každom koncerte je to iný druh vône. Ten dnešný mi strašne pripomína Samanthu. Moju mrkvičku. Čo asi tak robí? Kde je? Strašne mi chýba. Čím si ju viac chcem dostať z hlavy, tým viac tam je a všetko mi ju pripomína. Ešte aj blbá para. Zbláznim sa z nej. Nechcel som sa na ňu viazať a myslel som si, že mi toto turné pomôže na ňu zabudnúť alebo aspoň tak intenzívne nemyslieť. No, mýlil som sa. Milujem ju. Som v tom až po uši. A dostať sa s toho bude ťažké, možno až nemožné. Neviem, čo budem robiť. Spieval som naučený text piesne. Presne vyjadrovala moje pocity. Sam, bolo dievča, ktoré nacupkalo do môjho srdca bez opýtania. Nepýtala si povolenie na to, aby v ňom spustila hurikán, ktorý zanechal takú smršť, že to nikdy nedokážem upratať. Spravil by som pre ňu všetko, čo by som jej videl na očiach. Len, keby ma chcela. Keby ku mne cítila aspoň spolovice to, čo cítim ja ku nej. Postupom času, by som ju naučil milovať ma. Odspievali sme niečo okolo troch hodín. Maximálne vyspievaný, vykričaný a vyusmievaný som sa vliekol za chalanmi do šatní. Prezliekli sme sa a nechali sa odviesť na hotel. Ležal som v posteli a nemohol som zaspať. Na pódiu som sa ledva držal na nohách a teraz keď už môžem spať, tak som neni ospalý. Ale ja viem kto je dôvod. ONA. Túžba po nej je tak intenzívna, že mi nedá spávať. Ležal som len tak v posteli a moja myseľ bola stále pri nej. Nechápem to, ako mi to mohla urobiť, ako sa mohla tak vryť do môjho srdca, doteraz som si myslel, že sa to nedá. Ani keď som bol s Eleanor, to nebolo také silné. Mali sme sa radi, dokonca môžem povedať, že sme sa ľúbili. Zo začiatku to bolo bláznivé, no ani ona so mnou nedokázala  porobiť to, čo sa podarilo Samanthe. Neviem, čím to je. Z ničoho nič som schytil svoj mobil a vyťukal: „ Mrkvička, strašne mi chýbaš. Myslím len na teba. Milujem ťa. Xx L.“ V kontaktoch som si našiel jej meno a stlačil som „odoslať“. Nemyslím, že mi odpovie. Nechcem si robiť zbytočné nádeje. No aspoň bude mať istotu, že som na ňu nezabudol. Predsa dva týždne je dosť dlhá doba.


Pohľad Samanthy

Ako každý deň posledné 2 týždne som sa zvalila do postele. A zas a znovu myslela na neho. Už neviem čo mám robiť. Neviem, či je to láska, alebo či mi len jednoducho chýba skvelý kamarát, ktorý ma vždy vie podržať. Neviem, čo si mám myslieť. Celý môj svet za zrazu začal krútiť okolo neho a ja som s toho zmätená. ... Zaspala som. Ráno ma budil zvuk prichádzajúcej sms správy. Trhlo mnou. Rýchlo som sa poobzerala. A hľadala svoj mobil. Cítila som sa strašne. Nevyspatá, unavená a ... opustená. Očami som ho zahliadla na stolíku. Príliš ďaleko na to, aby som ho dočiahla s postele. To bolo vylúčené. Nezostávalo mi teda nič iné, ako sa postaviť, keď som chcela vedieť, kto narušil môj spánok. Postavila som sa s ťažkosťami. Bolela ma hlava. Prešla som pár krokov k stolíku, chytila mobil a odblokovala ho. Všetko som to robila viac menej po pamäti, pretože moje oči odmietali so mnou spolupracovať a  stále sa zatvárali. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale správu som otvorila. „ Mrkvička, strašne mi chýbaš. Myslím len na teba. Milujem ťa. Xx L.“ V tom momente som stuhla. Moje oči sa otvorili doširoka. Dych sa spomalil a zrazu mi nič nebolo. Nič mi nechýbalo, cítila som sa znovu šťastná. Plná života a energie,  ktorá mi doteraz bytostne chýbala. Nezabudol na mňa. Nezabudol. A dokonca ma má stále rád. Stále dokola som si čítala tú sms-ku. Odznova a odznova. Bola som šťastná. Chcelo sa mi skákať a kričať ....


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára