The Lucky One 45. kapitola
„Ideme!“ Skríkol vážne. V momente sme prestali kričať
a vyvádzať. Nahrnuli sme sa naspäť do miestnosti, ktorá mala byť našou
šatňou. S chalanmi sme sa hodili do kresiel a čakali na Zayna, ktorý
musel svoj pokazený vzhľad a rozcuchané vlasy, dať do poriadku, aby z neho baby mohli znova odpadávať
a šalieť. Keď zhodnotil svoj vzhľad ako vyhovujúci, prešli sme do spodnej
časti pódia. Podali nám mikrofóny a s reproduktorov sa začala valiť
úvodná znelka každého nášho koncertu. Po pár sekundách sa plocha pod nami
začala dvíhať a my sme pomaly vystupovali hore. Všade bolo plno pary,
ktorá krásne voňala. Vždy mávame paru s vôňou. Musím podotknúť, že kvôli
Zaynovi. Ten si to doslova vydupkal. Vraj nebude dýchať ten smrad. Jasné prejavili
sa v ňom hviezdne maniere. Ale mne to nevadí, tiež mi nebolo dvakrát
príjemné vdychovať to. Teraz je to iné. Na každom koncerte je to iný druh vône.
Ten dnešný mi strašne pripomína Samanthu. Moju mrkvičku. Čo asi tak robí? Kde
je? Strašne mi chýba. Čím si ju viac chcem dostať z hlavy, tým viac tam je
a všetko mi ju pripomína. Ešte aj blbá para. Zbláznim sa z nej.
Nechcel som sa na ňu viazať a myslel som si, že mi toto turné pomôže na ňu
zabudnúť alebo aspoň tak intenzívne nemyslieť. No, mýlil som sa. Milujem ju.
Som v tom až po uši. A dostať sa s toho bude ťažké, možno až
nemožné. Neviem, čo budem robiť. Spieval som naučený text piesne. Presne
vyjadrovala moje pocity. Sam, bolo dievča, ktoré nacupkalo do môjho srdca bez
opýtania. Nepýtala si povolenie na to, aby v ňom spustila hurikán, ktorý
zanechal takú smršť, že to nikdy nedokážem upratať. Spravil by som pre ňu
všetko, čo by som jej videl na očiach. Len, keby ma chcela. Keby ku mne cítila
aspoň spolovice to, čo cítim ja ku nej. Postupom času, by som ju naučil milovať
ma. Odspievali sme niečo okolo troch hodín. Maximálne vyspievaný, vykričaný
a vyusmievaný som sa vliekol za chalanmi do šatní. Prezliekli sme sa a nechali
sa odviesť na hotel. Ležal som v posteli a nemohol som zaspať.
Na pódiu som sa ledva držal na nohách a teraz keď už môžem spať, tak som
neni ospalý. Ale ja viem kto je dôvod. ONA. Túžba po nej je tak intenzívna, že
mi nedá spávať. Ležal som len tak v posteli a moja myseľ bola stále
pri nej. Nechápem to, ako mi to mohla urobiť, ako sa mohla tak vryť do môjho
srdca, doteraz som si myslel, že sa to nedá. Ani keď som bol s Eleanor, to
nebolo také silné. Mali sme sa radi, dokonca môžem povedať, že sme sa ľúbili.
Zo začiatku to bolo bláznivé, no ani ona so mnou nedokázala porobiť to, čo sa podarilo Samanthe. Neviem,
čím to je. Z ničoho nič som schytil svoj mobil a vyťukal: „ Mrkvička, strašne mi chýbaš. Myslím len na
teba. Milujem ťa. Xx L.“ V kontaktoch som si našiel jej meno
a stlačil som „odoslať“. Nemyslím, že mi odpovie. Nechcem si robiť zbytočné
nádeje. No aspoň bude mať istotu, že som na ňu nezabudol. Predsa dva týždne je
dosť dlhá doba.
Pohľad Samanthy
Ako každý deň posledné 2 týždne som sa zvalila do postele.
A zas a znovu myslela na neho. Už neviem čo mám robiť. Neviem, či je
to láska, alebo či mi len jednoducho chýba skvelý kamarát, ktorý ma vždy vie
podržať. Neviem, čo si mám myslieť. Celý môj svet za zrazu začal krútiť okolo
neho a ja som s toho zmätená. ... Zaspala som. Ráno ma budil zvuk
prichádzajúcej sms správy. Trhlo mnou. Rýchlo som sa poobzerala. A hľadala
svoj mobil. Cítila som sa strašne. Nevyspatá, unavená a ... opustená. Očami som
ho zahliadla na stolíku. Príliš ďaleko na to, aby som ho dočiahla
s postele. To bolo vylúčené. Nezostávalo mi teda nič iné, ako sa postaviť,
keď som chcela vedieť, kto narušil môj spánok. Postavila som sa
s ťažkosťami. Bolela ma hlava. Prešla som pár krokov k stolíku, chytila
mobil a odblokovala ho. Všetko som to robila viac menej po pamäti, pretože
moje oči odmietali so mnou spolupracovať a
stále sa zatvárali. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale správu som
otvorila. „ Mrkvička, strašne mi chýbaš.
Myslím len na teba. Milujem ťa. Xx L.“ V tom momente som stuhla. Moje
oči sa otvorili doširoka. Dych sa spomalil a zrazu mi nič nebolo. Nič mi
nechýbalo, cítila som sa znovu šťastná. Plná života a energie, ktorá mi doteraz bytostne chýbala. Nezabudol na mňa. Nezabudol. A dokonca
ma má stále rád. Stále dokola som si čítala tú sms-ku. Odznova
a odznova. Bola som šťastná. Chcelo sa mi skákať a kričať ....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára