The lucky one     39. kapitola

Tému „včerajšia noc“ sme nechali tak, pretože sa do obývačky dovalil TY aj so sympatickým dievčaťom. V tom momente som si všetky vlasy nahrnula dopredu, aby niečo náhodou nevideli. A snažila som sa tváriť ohľadom toho, úplne pokojne, akoby sa to nestalo.  Chvíľu som na nich nemo civela. „Čaute sestričky.“ Pozdravil TY. „Ahojte.“ Odvetili sme naraz. „Toto je Nancy.“ Povedal TY a svoju pozornosť venoval jej. Tiež som pohľadom prešla na ňu. „Ahojte.“ Pozdravila nás. Pozerala som na ňu so zatajeným dychom a bola som si istá, že som ju už videla. Stretla som sa s ňou, len kde? Vstala som, usmiala a prešla smerom k Nancy. „Som Samantha.“ Predstavila som sa a natiahla smerom k nej ruku. Prijala ju. „Ja ťa poznám. Predsa si to bola ty.“ Vysypala. Netušila som o čom to hovorí. Pozerala som na ňu nechápavým pohľadom. Všimla si to a spustila: „Ty si to dievča s fast foodu, bola si tam s chalanmi s one direction a máš moje tričko.“ Začalo sa mi rozsvieťovať. „Ahá, viem. Áno, tričko ti vrátim.“ Ubezpečila som ju. Milo sa na mňa usmiala. Bola zlatá. „Ja som Emily.“ Pribehla k nám Em. „Nancy, teší ma.“ Síce tam vtedy bola so mnou aj Em, ale bola natoľko hladná, že nemala silu ísť ani k pultu a preto sa nestretli. Pousedali sme sa do obývačky a TY pustil nejaký film. Bolo to o dievčati, ktoré nadovšetko milovalo surfovanie. Jedného dňa sa jej stala obrovská nehoda, žralok jej odhryzol ľavú ruku až po rameno. No, ona sa nevzdala svojej motivácie a so surfovaním pokračovala aj s jednou rukou. Bojovala s tým a všetci sa jej snažili pomáhať. Zistila, že sa dá žiť aj bez ruky. Našla si priateľov. Odcestovala do Thajska, kde videla obete hurikánov a tsunami a tam pochopila, že sú ľudia, ktorý sú na tom oveľa horšie ako ona. Že láska a pochopenie sú silnejšie ako ktorákoľvek vlna. Skoro celé som to odplakala. Ešte aj pri titulkoch som smrkala. Poobzerala som sa okolo seba a zistila som, že nie som jediná, ktorú to dojalo. Emily mala červené oči od sĺz a Nancy tiež poťahovala nosom. Jediný TY mal suché oči. „Zas až také dojímavé to nebolo.“ Vyhlásil TY, keď sme neprestali plakať ani po tom, čo to vypol. „Bolo!“ Odporavali sme mu jednohlasne. Nehádal sa s nami, no myslel si svoje. „Dobre, plačte si tu. A ty poď so mnou.“ Prikázal nám a Nancy ťahal zo sebou hore po schodoch. Chápavo sa na nás usmiala a odišli. „Chceš ešte niečo pozerať?“ Spýtala som sa Emily. „Ty?“ Odpovedala otázkou. „Neviem, je mi to jedno.“ Postavila som sa k tomu neutrálne. „Mne tiež. Počkaj, niečo pohľadám.“ Vyhlásila a pobrala sa pred skrinku s DVD-čkami. „Doba ľadová?“ „Nie.“ „Madagaskar?“ „Nie.“ „Never say never?“ „Umm, nie.“ „Twilight?“ „Ešte skús niečo.“ „Avangers?“ „Áno, to si pozrieme.“ Rozhodla som. Em vložila CD-čko do prehrávača. Ja som zatiaľ s kuchyne doniesla chrumky a kolu. Sadli sme si, každá si pred sebou držala svoju misku. Sledovali sme postavičky pobehujúce po obrazovke. „Sam, asi ti zvoní telefón.“ Kričal TY. „Dozvonil“ Dodal v zapätí. Film sa blížil ku koncu. Tak som sa postavila, prázdnu misku odložila a vybehla hore. Schytila mobil a pozrela na displej. LOUIS. Po tom incidente so šatami som si jeho číslo uložila. Rozmýšľala som, čo tak mohol chcieť. Pozrela som na hodiny. Pol ôsmej. Čo môže teraz odo mňa chcieť? Rozmýšľala som nad všetkými prístupnými možnosťami. Zvalila som sa na posteľ a v tom sa mobil v mojich rukách znovu rozozvučal. Znova Louis. Čo môže byť také vážne? „Došla ti mrkva?“ Zdvihla som dosť odporným tónom. „Nie, prišla potreba aspoň ťa počuť, keďže k tebe domov by si ma asi nepustila.“ Skúšal. „Uhádol si, nepustila. A tiež si ešte rozmyslím, či sa chcem s tebou rozprávať.“ Bola som odporná. „Ešte sa hneváš?“ Spýtal sa priblbo. „Nie. Vôbec. Začala som sa tomu tešiť. Vieš, lebo to je teraz také moderné mať cez polovicu krku fľak.“ Kričala som na neho. „Prepáč mi to, ja som nechcel. Čo môžem spraviť, aby som to odčinil?“ „Nič, jedine ak by si vedel vrátiť čas.“ Musím uznať, že som na neho bola fakt hnusná. „Tak to teda neviem, nie som Chuck Norris.“ Vravel vážne. No, dala by som hocičo za to, že sa usmieval. „Myslela som si.“ Priznala som. „Ľutuješ to?“ Spýtal sa potichu. „S časti.“ „To nie je odpoveď.“ „Ľutoval by si niečo, čo si nepamätáš?“ „Neviem.“ Priznal. „No tak, vidíš.“ Tešila som sa, že mi dal za pravdu. Zostal ticho. „Ako by si sa cítil, kebyže máš cez celý krk cucflek?“ Spýtala som sa nakoniec. Nedokázala som to dlhšie držať v sebe. „Ak by bol od teba, nevadilo by mi to.“ Robil si srandu. „Si blázon.“ Obvinila som ho už som nebola taká hnusná, trochu som sa ukľudnila. „Do teba.“ Zašepkal. „Uznávam. Si vtipný.“ Nasilu som sa zasmiala. „Myslel som to vážne.“ Povedal celkom seriózne. „Určite.“ Neverila som mu. „Úplne si ma očarila.“ Pokračoval. „Nevedela som o sebe, že som čarodejnica.“ Teraz som sa už smiala naozaj. „Nie, ty si bosorka.“ „Tak, teda ďakujem.“ Hrala som sa na urazenú. „Moja bosorka.“ Opravil sa. ..

* http://www.youtube.com/watch?v=MWeOjBCi3c4 - Ak ste ten film ešte nevideli, určite si ho pozrite. Silno odporúčam . Je to krásne, naozaj.

* Dúfam, že sa vám časť páčila. A ešte raz sa ospravedlňujem za včerajšok :)