The Lucky One      38. kapitola

Nechcem mu hovoriť celý môj príbeh no, klamať mu tiež nechcem. „Vieš, ona .... ona nie je moja mama.“ Priznala som. Sadla som si na posteľ. Zvalil sa vedľa mňa. „Nie je to tvoja mama?“ Znel prekvapene. Nečudujem sa mu. „Nie.“ Vydýchla som. „Kde je tvoja mama? Čo je s ňou?“ Zaujímal sa. „Ja neviem.“ Šepkala som. „Nevieš kde je?“ Nedochádzalo mu to. „Netuším, nepoznám ju.“ Posunul sa bližšie ku mne a objal ma okolo pliec. Z tváre mi odhŕňal neposlušné pramene. „Nikdy si ju nevidela?“ Vyzvedal. „Nie. Nechcem ju vidieť. Nezazlievam jej, že ma opustila. Ale prečo ma potom neskôr nevyhľadala? Prečo ma nehľadá? Prečo sa o mňa nezaujíma?“ Rozrozprávala som sa. Prišlo mi to ľúto. No, plakať už nebudem. Kvôli svojim rodičom som sa už naplakala veľmi veľa. Keď som bola ešte malá som plakávala každý deň, celé noci. Chýbali mi rodičia a nikto mi ich nevedel nahradiť. „Ako si sa dostala k Beth?“ Spýtal sa. „No vieš, ja som ...“ Hlas a mi zlomil. „Ak nechceš, nemusíš mi to hovoriť.“ Upokojoval ma. „Chcem, ale nedokážem to.“ Nedokážem mu to povedať bez toho, aby som neplakala ako malé dieťa. Znovu by som si v mysli vynorili všetky tie nepekné spomienky. „Chápem ťa.“ Neviem, či to naozaj chápe, ale som rada, že ma nenúti mu to vysvetľovať. Zazvonil mu mobil. „Čo je?“ No to mi je teda ohlásenie. Pousmiala som sa pregúlila očami. „Veď už idem. Upokoj sa. Ani  Harold tam určite ešte nie je.“ Rýchlo gestikuloval. „Vidíš. Poznám ho.“ Chválil sa. „Idem. Čau.“ Zložil. „Problém?“ Vybafla som na neho. „Nie, len malý časový sklz. Nachystaj sa, ideme.“  Prikázal mi. Postavil sa a pomohol vstať aj mne. Nechápavo som sa na neho pozrela. „Ja nejdem.“ Rozhodla som sa. „Pozývam ťa.“ Myslel si, že tým na obmäkčí? Tak to ma ešte nepozná.  „Aj tak nejdem.“ Trvala som si na svojom. Zaujala som silácky postoj a ruky som si založila na prsiach. „Chcem byť s tebou.“  Vydýchol mi priamo do tváre. Ovial ma jeho sladký dych. Ruky obmotal okolo mňa pritlačil ma k stene. „Bola som s tebou celú noc.“ Vyhovárala som sa. „Nič si z nej nepamätáš. To sa neráta.“ Vyčítal mi. „Ja si spomeniem.“ Ubezpečovala som ho. „Čo, keď nie?“ Obával sa. „Nič sa neboj.“ Upokojovala som ho. „Nebojím sa. Pomôžem ti rozpamätať sa.“ Dopovedal a vrhol sa na moje pery. No ja som otočila hlavu. A tak jeho pery pristáli na mojom líci. Nevadilo mu to, odhrnul mi vlasy z krku. Privrela som oči a čakala som vlnu vzrušenia, ktorá neprichádzala. Otvorila som oči. Pozeral na mňa vystrašeným pohľadom. „Nezabi ma, prosím.“ Vysúkal zo seba. Pozrela som naňho pohľadom typu: Mám dôvod? Prikývol a odviedol ma do kúpeľne. Postavil sa za mňa a natočil ma tak, aby som si dobre videla na krk. Zhrozila som sa. Oči sa mi zväčšili a hrdlo mi vyschlo. „To, to čo má .... Ako si mohol?“ Rozkričala som sa. „Prepáč mi to.“ Ospravedlňoval sa. V zrkadle sa na mňa z môjho krku škeril obrovský fialový fľak. Rukou som dvihla smerom ku krku, aby som sa presvedčila, že tam, naozaj je. „Sss“ Sykla som pri dotyku ruky s mojím krkom. „Si normálny?“ Kričala som a cez zrkadlo som ho zabíjala pohľadom. „Ja som nevedel, že ....“ „Že, čo si nevedel?“ Nenechala som ho ani dohovoriť. „Ako budem s týmto teraz chodiť?“ Bola som nahnevaná. „Ja ne- ... Môžeš mi to vrátiť.“ Vyčaril úsmev. „To by sa ti páčilo.“ Usmieval sa ako slniečko a prikyvoval. „Zabudni!“ Skríkla som a vyšla som z kúpeľky. Prešiel za mnou a začal sa obraňovať, že si nemohol pomôcť a podobné kraviny, nakoniec to vlastne zhodil na mňa, že ja za to môžem. „Vieš čo? Dobre. Prímam tvoje ospravedlnenie. Teraz choď.“ Prikázala som mu a otvorila dvere na izbe. So sklonenou hlavou prešiel okolo mňa. Namieril si to ku vchodovým dverám. Nasledovala som ho. Otvoril dvere a vyšiel von. „Nehnevaj sa, mrkvička.“ Ešte povedal. Pri bráničke sa zrazil s vysmiatou Emily. Pozdravili sa a každý pokračoval vo svojej ceste. Počkala som medzi dverami na Em a zavrela za ňou dvere. „Ty čo si mu urobila?“ Pýtala sa zo smiechom. „Čo som mu urobila ja? Poď so mnou.“ Vybehla som na ňu a ťahala ju do izby. „Počkaj som hladná.“ Spracovala som informáciu, ktorú povedala a uvedomila som si, že som vlastne  aj ja hladná. „Dobre, poď najeme sa.“ Rozbehli sme sa do kuchyne. Obslúžili sme sa a každá mala plné ústa práce. Keď sme dojedli rozvalili sme sa v obývačke na gauči. „No spusti, čo si mu urobila?“ Nabádala ma. „Tu nie, poď hore.“ Kázala som jej. „Načo? Veď tu nikto nie je.“ Prezradila mi. „Ako to môžeš vedieť? Teraz si prišla.“ Podozrievala som ju. „Volala mi mama. Išla do domova. Vraj tam už dlho nebola.“ Vysvetľovala. „A čo TY?“ Nedalo mi to. Nechcem, aby to vedel. Mal by blbé reči. „Je s Nancy.“ Odvetila jednoducho. Upokojila som sa a vlasy z krku som si odhodila za plece. „Auu.“ Zhíkla, keď  zbadala obrovský cucflek na mojom krku. „To, to on?“ Koktala. Prikývla som. „Čo ste robili?“ Jej udivenie sa zmenilo na smiech. „Veď toto. Ja netuším.“ Vzdychla som si. Rozosmiala sa ešte viac. Škaredo som sa na ňu pozrela. Jej smiech sa mierne utíšil. „Ty sa pochváľ. Kde si bola celú noc?“ Vyzvala som ju. „Zabúdala som.“ Povedala tajomne a so smiechom. „Podarilo sa ti to?“ Vyzvedala som. „Na jednotku.“ V očiach jej zaiskrilo. „Mám sa pýtať ďalej?“ Videla som na nej, že horí nedočkavosťou vysypať mi to. „Nie.“ Povedala rázne. Pozrela som na ňu vyzývavým pohľad. Pohodlne som sa usadila a načahovala uši. „Ja ani nevime ako, ale proste no vieš, keď sme tam prišli Niall ma pozval do tanca. Prijala som to. Veď kto by odmietol takú ponuku nie? Držal ma tak inak. Hladkal ma po chrbte a mne sa to strašne páčilo. Bola som opitá a situáciu som nebrala vážne. Lepila som sa na neho a ani som sa nenazdala a on ma bozkával. Nebránila som sa. Predstavovala som si, že je Zack....“ Emily zo seba sypala dobrodružstvo včerajšej noci. Ja som ju zo zatajením dychom počúvala. Pritom som rozmýšľala nad tým čo povedala. „..... A teraz ma sem zaviedol. No, nie je zlatý?“ Dokončila svoj monológ. Počkať? Čo? Kde je to najdôležitejšie? „A kde si bola?“ Opýtala som sa nechápavo. „Veď som ti povedala, že u nich doma. Majú to tam krásne.“ Nadchýnala sa. „Sam, ty si ma vôbec nepočúvala.“ Obvinila ma. „Počúvala, len som sa trochu zamyslela.“ Ospravedlňovala som sa. ...

* :D :D