The Lucky One     42. kapitola

„Poď sem.“ Pritiahol si ma bližšie k sebe a ja som sa schovala v jeho náručí. „Viem, nepoznáš ma dlho, ale myslím, že dosť nato, aby si vedela, že nie som taký. Nedokázal by som ublížiť takému krásnemu stvoreniu ako si ty. Nikdy by som ti neskrivil ani vlas na hlave. Nedokázal by som to. No, musím sa priznať, že som spravil chybu, nemal som dovoliť, aby si sa mi dostala tak hlboko do srdca. Teraz je už neskoro, už sa s tým môžem len zmieriť. Nedokážem s tým bojovať a ani veľmi bojovať nechcem.“ Vravel potichu a pritom sa mi hral s vlasmi. Slová, ktoré vyslovil mi stále behali po rozume a stával sa z nich jeden veľký bodrel. Teraz by mal prísť ten moment, keď a prebudím a zistím, že to celé bol len sen. Krásny sen, ale len sen. Chvíľu som počkala, a keď som sa neprebúdzala, musela som sa zmieriť s tým, že je to skutočnosť. „Ja, ja neviem, čo by som mala povedať.“ Priznala som. Chápavo sa na mňa usmial „Nehovor nič, mrkvička.“ Len tak sme sedeli v objatí na posteli pomaly sme sa pohojdávali. Každý so svojimi myšlienkami a problémami. „Sam, mama potrebuje, aby ....“ Dvere sa rozleteli a vykukla z nich blonďavá hlava. Em. „Prepáčte.“ Doplnila, keď nás zbadala.  V momente zavrela dvere a zmizla. „Myslím, že by som mal ísť.“ Povedal Louis. Nič som nehovorila, len som prikývla. Pobozkal ma. Rýchlo a letmo. Len sa dotkol mojich pier a hneď nato sa odtiahol. Smutne som sa pousmiala. Postavili sme  sa a ja som ho vyprevadila k dverám. „Ahoj, mrkvička. Ľúbim ťa.“ Pozdravil. „A a ahoj.“ Koktala som. Toto mi nesmie robiť. Nemôže mi to len tak hovoriť, ako by to bolo niečo normálne. Dobre, je to normálne no, ja s tým neviem zmieriť a dlho sa s tým budem vyrovnávať. „Emily?“ Zakričala som z chodby. „Som v kuchyni.“ Kričala naspäť. Rozbehla som sa do kuchyne. Bola tam s ňou aj Beth. „Čo si potrebovala Beth?“ Zaujímala som sa. „Už nič zlatko, nerob si starosti.“ Odvetila. Posadila som sa vedľa Em a uchmatla jej s taniera obložený chleba. „To bolo moje.“ Skríkla. „Som tvoja sestra. Rozdelíš sa.“ Povedala som príkazom a víťazne som sa na ňu zaškerila. Hodila na mňa vražedný pohľad a nechala to tak. Uspokojila sa s tým, čo jej zostalo. „Mám nápad.“ Vyhlásila Beth. Obidve sme zbystrili pozornosť a venovali jej ju. „Poďme niekam, ako rodina. Všetci sme doma, nemáme čo robiť a už dávno sme neboli len tak na prechádzke.“ Pousmiala som sa. Tento nápad sa mi pozdával. Má pravdu skutočne spolu nikam nechodíme. „Ja som za.“ Povedala som. „Ja tiež.“ Súhlasila aj Emily. „Dobre. Oznámte to ešte TY-ovi a za 10 minút odchádzame.“ Rozhodla Beth. Rozbehli sme sa hore schodmi. Zastavili sme sa pri TY-ovej izbe, aby sme mu to oznámili. Za necelých 10 minút sme všetci stáli pred dverami a mohli sme vyraziť.   ....  

Domov sme sa vrátili asi o dve hodiny. Užila som si to. Nemusela som na nič myslieť. Nikomu nič vysvetľovať. Prechádzali sme sa. Zašli sme na zmrzlinu. Bláznili sa, smiali, naháňali. Boli sme rodina. Úplne normálna londýnska rodina, ktorá si vyšla von, aby sa zabavila. Čo sa nám podarilo. Teda s môjho pohľadu určite. Zhovárali sme sa o samých blbostiach. Veciach, ktoré nie je také potrebné vedieť a zaoberať sa nimi. Zase som sa aspoň na chvíľu cítila slobodná a vnútorne vyrovnaná. Čistý vzduch mi robí dobre. Rýchlo som sa osprchovala. Potom ma v kúpeľni vystriedala Em. Ľahla sme si každá do svojej postele. „Čo to bolo neska s Louisom?“ Zašepkala. Nechcela som o tom hovoriť. Najradšej by som na to zabudla a tvárila sa, že sa to nikdy nestalo. Že mi nikdy nevyznal lásku. „Povedal mi, že ma ľúbi a ja som sa k tomu nevedela vyjadriť.“ Vysypala som. „Čo povedal????“ Vyskočila s postele a pribehla ku mne. Odstrčila ma a vopchala sa vedľa mňa pod perinu. „Ako? Prečo? ... Rozprávaj, preháňaj.“ Bola nedočkavá. „Čo ako? Normálne. Vykričal mi to priamo do tváre.“ Hovorila som otrávene. „Vykričal?“ Zopakovala. „Áno, už to asi nemohol zniesť a buchol.“ „A teraz spolu chodíte?“ Snažila sa nájsť v tom celom nejakú pointu. „Nie.“ Povedala som jednoducho. „Prečo nie? Je zlatý.“ Pýtala sa. „Vieš koľko zlatých chalanov existuje?“ Zasmiala som sa nad jej úvahou. Mala by som s ním byť len preto, že je zlatý? Vtipné. .... a vypočítavé. „ On je neuveriteľne zlatý.“ Opravila sa. „Preháňaš.“ Smiala som sa. Tento rozhovor mi pomohol. Pomohla mi uvoľniť to napätie, ktoré vo mne pulzovalo odkedy odišiel. „Tebe sa nepáči?“ Podozrievala ma. „Jasné, že sa mi páči. Je to predsa Louis Tomlinson.“  Uťahovala som si z nej. Pre toto ju mám rada. Dokáže mi pomôcť a rozveseliť ma aj v tých najhorších chvíľach. Je to vždy so mnou a hlavne je tu pre mňa. „Ja som to myslela vážne.“ Myslím, že sa zamračila. „Tiež som to myslela skoro vážne.“ Moja nálada bola omnoho lepšia. „No, určite.“ Neverila mi. Natiahla obidve ruky pred seba a obzerala si ich. Prišlo mi to vtipné uškrnula som sa. Displej na mojom mobile sa rozsvietil a osvetlil celú izby. Vyšiel z neho zvuk prichádzajúcej sms správy. Načiahla som sa za ním a správu otvorila. „Chýbaš mi!! L. xx“ Mobil som strčila Emily pred nos. „Je hotový.“ Vyhlásila a zasmiala sa. „Nie je to správne.“ Vravela som so starosťami. „Čo je na láske nesprávne?“ Nechápala. „Nemôže to fungovať. Je slávny a ja som len obyčajné dievča.“ Bránila som sa. „A len preto nesmieš byť šťastná?“ „Môžem byť šťastná, ale nie s ním.“ „Prečo nie? Ľúbi ťa . A on tebe tiež nie je celkom ľahostajný.“ Pretočila sa na bok hlavou ku mne. „Nebolo by to správne.“ Trvala som si na svojom. Neviem si predstaviť takýto vzťah. No, musím uznať, že mi naozaj ľahostajný nie je. Láska to však nie je. Mám ho rada. Je to skvelý kamarát ale zatiaľ nič viac. Nechcem nič viac. „Ty nie si normálna. Len zato, že si si to vsugerovala do hlavy to nie je správne. Nič na tom nie je. Máš ho rada. Tak s ním budeš a druhých do toho nič. A navyše keby si s ním naozaj začala chodiť, už by si nebola len obyčajné dievča, bola by si jeho priateľka a poznal by ťa celý svet.“ Poučovala ma. „Áno celý svet by ma poznal a nenávidel.“ Stála som si za svojim názorom. „Spi!“ Prikázala mi, „teraz  nemá zmysel vysvetľovať ti to. Zajtra ráno sa ešte porozprávame. Dobrú noc.“ Postavila sa a odišla do svojej postele. Pretočila som sa na brucho a zakryla som sa. „Dobrú noc.“ Ešte som povedala.                

*Akú ste mali dneska nedeľu, baby? ... Ja takú "kúpaliskovú", celý deň som tam strávila :)