The Lucky One 53. Kapitola

Nežne sa mňa usmial. Roztápala som sa mu v náručí. Môj rozum ovládalo niečo silnejšie ako ja. Nebránila som sa. V očiach mu prebehol záblesk. „Pozývam ťa.“ Vysypal len tak z ničoho. „Kam?“ Hrala som sa na nechápavú. No, pravdou bolo, že som to vážne nechápala. „Ideme si niekam sadnúť.“ Nepýtal sa. Skôr mi to oznamoval. „Ja nikam nejdem. Nie som vhodne oblečená.“ Bránila som sa. „Si krásna.“ Odbil ma a naše pery zase spojil v krásny bozk. „A som mokrá.“ Dodala som, keď ma uvoľnil zo svojho zovretia. „ Ja tiež.“ A spustil hlasný smiech. Tak krásne sa smeje. Ako malé dieťa, ktoré ste práve obdarovali lízatkom alebo nejakou hračkou. „Ale doma si sama, nie?“ Zamyslela som sa. Beth išla na týždeň preč. Thomas je v práci. Dám krk nato, že Emily je s Niallom a do rána sa neukáže. A TY, no tak tým som si nie istá, kde by mohol byť. Mohol by byť s Nancy. Dúfam, že je s ňou. Riskneme to a uvidíme. „Áno, mala by som byť.“ Povedala som nakoniec. „Dobre, tak je to vyriešené, ideme k tebe.“ Rozhodol. Chytil ma okolo pása a viedol ma k autu. Nasadli sme a za pár minút sme stáli pred naším domom. Otvoril mi dvere ako pravý gentleman. Prijala som jeho ruku a vystúpila som. Vošli sme dnu a Louis sa s buchotom hodil na gauč. Bolo tu podozrivo ticho. Takže, yeees ... som sama doma. Pomyslela som si. „Čo budeme robiť?“ Spýtala som sa a pritom som si rozpúšťala do nitky mokré vlasy. „Urobíme si pohodový večer, konečne sami dvaja, ničím a nikým nerušený.“ Prezradil. „To sa mi pozdáva.“ Súhlasila som. „Len poď sa prezliecť.“ Prikázala som sa vybrala sa do kúpeľne. Poslušne sa zdvihol a kráčal za mnou. Ja som si odmaľovala roztečenú špirálu, vysušila vlasy a vybrala si jednoduché šaty a jemu som požičala nejaké Tomove veci. Pomohla som mu dať zo seba dole ten otrasný make up starého pána a potom sme sa už nerušene posadili do obývačky a užívali si jeden druhého. Zapli sme si telku. Ja som sa mu oprela o rameno a on si ruku prehodil cezo mňa. „O tomto som sníval od kedy sme sa prvý raz pohádali.“ Priznal a pritiahol si ma ešte bližšie k sebe. Pevne ma držal v náručí a na krku som cítila jeho sladký dych. Spôsoboval mi tým zimomriavky. Otočila som hlavu a jemne ho pobozkala. „Mám priateľku, ktorá sa úžasné bozkáva.“ Vyhlásil a zasmial sa. „Akú priateľku?“ Ozvala som sa. „No, predsa teba.“ Jemne ma štuchol medzi rebra. „Ja, ja nie som tvoja priateľka.“ Smiala som sa. „A čo si moja?“ Nechápal. „Asi kamarátka.“ Nevedela som to na isto. „Nie, si moja priateľka.“ Trval na svojom. „A prečo o tom neviem?“ Spýtala som sa. „Ja som imbecil.“ Zahrešil. Došlo mu to. Pustil ma, postavil sa predo mňa a ja som sa v tom momente rozosmiala. Nechápala som, čo presne ide robiť. Teraz si kľakne a požiada ma o ruku. Prebehlo mi hlavou. Musela som sa nad tou myšlienkou pousmiať. „Samantha Donnovenová, chceš byť moja priateľka?“ Vyslovil tak dôležito, vážne s oficiálne. „Áno, chcem.“ Povedala som pevne rozhodnutá. Celý sa rozžiaril a znova si sadol vedľa mňa. Chytil moju tvár do rúk a pobozkal ma. Inak, tak ako môj priateľ, ktorého milujem. Už sa to nebojím povedať, milujem ho. Som si tým istá. Do toho bozku vložil všetky jeho city ku mne a ja som mu ich s nadšením opätovala. Bola som šťastná, zmierená so všetkým. V tom momente som si nepriznávala, že na svete je aj zlo, že nie vždy všetko vychádza. Bolo mi to jedno. Bola som s ním a to my stačilo. On bol mojím svetom aj vesmírom a ešte oveľa viac. Odrazu som si nevedela a nechcela predstaviť život bez neho. Pomaly ma položil na sedačku a priľahol ma. Jeho bozky začali byť chtivejšie a odvážnejšie. Rukami mi skúmali celé moje telo. O niektorých miestach som ani nevedela, že ich vôbec mám. Začal mi rozopínať zips na šatách a jeho pery skĺzli na môj krk. „Louis, tu nie.“ Vydýchla som. Chytil ma na ruky a niesol ma hore po schodoch do mojej izby. Vedela som, čo sa teraz stane. A ani v najmenšom som nebola pripravená brániť sa. Práveže naopak chcela som to. Veľmi. Chcela som, aby to bol on, kto ma zasvätí do tejto časti života. Dvere izby zabuchol nohou a nežne ma položil na posteľ. Bola som vzrušená a celá v očakávaní. Nevedela som, čo presne sa bude diať. Ako to bude prebiehať a tiež som netušila, čo je mojou úlohou. Ľahol si vedľa mňa a pokračoval v bozkávaní. Bozkával ma všade. Chvela som sa, celá som sa triasla. Bola som nervózna. Rukou ma nežne hladil po ramenách a pomaly zo mňa sťahoval šaty. Nebránila som sa. Bola som v šoku, len som nehybne ležala na posteli a dovolila som mu robiť, čo chcel. Znova priložil pery na tie moje. Túto časť som ovládala. Zapojila som sa do toho bozku a predĺžila ho o čo najviac. Stiahol zo mňa šaty úplne a zahodil ich niekde do prostred izby neriešila som to. No, nepáčilo sa mi, že zatiaľ čo ja som už bola len v spodnom prádle on bol ešte celý oblečený a preto som sa chopila jeho trička a prevliekla som mu ho cez hlavu. Zdvihol ruky nad hlavu, aby mi pomohol. Potom som ho chytila za opasok a bojovala so zapínaním. Nešlo to, ruky sa mi triasli a ja som začínala chytať nervy, videl to a bol taký zlatý, že mi pomohol. So zipsom a gombíkom som už problém nemala. Ostal predo mnou len v mrkvičkových boxerkách. Musela som sa smiať. „Niečo smiešne?“ Znel naoko urazene. „Krásne, krásne.“ Vravela som a pritom ukazovala na jeho boxerky. Tiež sa usmial a znovu ma priľahol. Teraz mu začala vadiť moja podprsenka a pomaly mi sťahoval ramienka. Podopchal si ruky podo mňa a šmátral mi po chrbte. Vedela som, že sa mu to nepodarí, pretože sa mi zapínala vpredu. ....

Ahojte :D takže ďalšia časť..aj keď je Iva na dovolenke poslala mi ju, aby som ju sem dala :) Príjemné čitanie s pozdravom Nika :D