The Lucky One     55. Kapitola -  The End

Môj pohľad padol na jej zadok. Je dokonalá, všetko na nej je úžasné. Kochal som sa pohľadom na jej krásne pozadie až pokým mi nezavrela dvere pred očami. Ľahol som si na posteľ a zavalila ma nostalgia minulej noci. Bola úžasná. O pár minút sa Samantha vrátila umytá, učesaná, upravená, prezlečená v domácom oblečení a vyvoňaná. Jemne sa usmiala, vedel som čo to znamená, je čas splniť sľub. Posadil som sa na kraj postele, prišla ku mne. Postavila sa medzi moje nohy a chytila ma jednou rukou okolo krku a druhu si zamotala do mojich vlasov. Milujem to, ten pocit, keď sa mi hrá z vlasmi, keď cítim ako mi prstami prehrabuje neposlušné pramene.  Potom sa naklonila a prilepila svoje pery na tie moje, nežne ich drvila. Chytil som ju za zadok a zvalil ju na seba. Bláznili sme sa, maznali a navzájom si spríjemňovali čas. „Čo teraz?“ Spýtala sa zadýchaná, keď som ju konečne pustil zo svojho zovretia a dal jej aspoň na chvíľu pokoj. „Neviem, čo by si chcela robiť?“ Dával som jej na výber. „Chcem byť s tebou.“ Povedala jednoducho a vycerila na mňa zúbky. V tom mi napadla skvelá myšlienka. Vezmem ju na dovolenku. Niekam, kde budeme len my dvaja. Nikým a ničím nerušení. Poriadne si ju užijem. „Kedy sa ma vrátiť Beth?“ Spýtal som sa. Skrčila obočie. „Neviem, tuším hovorila, že o týždeň. Prečo?“ Nechápala na čo narážam. „Myslíš, že by mala problém s tým, keby ideme niekam na dovolenku?“ Uisťoval som sa. „Ona nie, ale ja s tým asi budem mať problém.“ „Prečo?“ Teraz som nechápal ja. „V živote som neletela a bojím sa toho.“ Odôvodnila. „Veď budeš so mnou.“ Povedal som a hrdinsky si pobúchal po hrudi. „Si ma teda upokojil.“ Uťahovala si. „Bojíš sa so mnou niekam ísť sama?“ Zvážnel som. Pretočila sa na bok, aby sa mi mohla pozerať do očí. „Nie, ty hlupáčik.“ Zaškerila sa a chytila moje líca do rúk. Naťahovala ich tak ako to robia staré babky malým deťom. Neznášam to no, od nej som ochotný trpieť to. „Nebojím, pôjdem s tebou aj na kraj sveta.“ Dokončila a konečne nechala moje líca na pokoji. Chytila moju ruku a preplietla nám ich spolu so svojou. To sa mi už pozdávalo viac. „Tak sa zbaľ. Odchádzame.“ Zavelil som. „Kam? Kedy? Prečo? Kto? S kým? O koľkej? .... nemám peniaze.“ Vysypala na jeden nádych. „Nepotrebuješ ich. Pozývam ťa.“ Zatváril som sa víťazne. „No určite, ja ťa nebudem využívať.“ Zamietla to v momente. Ani si to nenechala prejsť hlavou. „To nie je využívanie. A ja som sa nepýtal. Oznámil som ti to.“ Ozrejmil som jej celú situáciu. Tak ako sa má. „Nejdem.“ Povedala rázne. „Ideš.“ Protirečil som jej. „Nie, nejdem.“ „Ale áno, ideš.“ „Nejdem.“ „No ták, mrkvička. Bude to naša zásnubná cesta.“ Bolo mi jedno, čo hovorím, len aby som ju presvedčil a išla so mnou. „Zásnubná?“ Čudovala sa. „Prsteň dostaneš až tam.“ Rozhodol som sa v tú sekundu. Kúpim jej prsteň a požiadam ju o ruku. Chcem byť s ňou. Cítim, že sme si súdení. „Ja, ... ja ..“ Koktala. Zaskočil som ju svojím rozhodnutím. „Kam by si chcela ísť? Kde si ma vezmeš?“ Už som to vravel ako hotovú vec, ako by sme sa už najmenej pred polrokom dohodli, že niekam pôjdeme a vezme sa. Vôbec som to nebral tak, že vlastne ešte pred dňom sme spolu nechodili. „Ale, ale to je skoro.“ Bránila sa. „Ľúbiš ma?“ Chcel som si byť istý. „Milujem ťa.“ Povedala bez zaváhania. „Ja teba tiež. Tak kde je problém?“ Nechápal som. „Je to narýchlo, sme mladí.“ Vymenúvala. „Nie je to narýchlo. Máme na to celý deň. A aspoň budeme dlhšie svoji.“ Vyhováral som jej to. „Ja neviem, ale áno, chcem si ťa vziať. Chcel aby si bol len a len môj.“ Zaškerila sa. „Tiež, chcem, aby si bola moja.“ Naklonil som sa a pobozkal ju. „Tak kam ideme?“ Vravel som pomedzi bozky. „Kuba.“ Vyslovila potichu. „Idem zohnať lístky, pobaľ sa.“ Prikázal som jej a letel som domov zajednať lístky.

Samanthyn pohľad

Je blázon. Vraj si ma vezme a ešte k tomu na Kube. Naozaj je taký, ako som o ňom čítala. Bláznivý, pojašený, zábavný.... Je to môj Louis. Zmenila som sa, zmenil sa môj postoj k citom, k láske. Už sa pred ňou nezatváram a neschovávam. Otvorila som svoje srdce a on do neho bez opýtania vstúpil. Keď sa na to pozerám takto, je to iné. Neuvážené, nepremyslené, hlúpe ... No, napriek všetkým rizikám chcem toto bláznovstvo podstúpiť. No a čo, že sme mladí a ešte sa dobre nepoznáme, nevieme o sebe všetko, kašlem na to. Chcem si ho vziať a aj si ho vezmem. Pobalila som si tie najzákladnejšie veci a aj s obrovským kufrom som horko-ťažko zišla do kuchyne. „Ty sa sťahuješ?“ Zaskočil ma TY. „Nie, vydávam sa.“ Povedala by som spôsobom akoby sa vydávam každý týždeň  a nič to nie je. Voda, ktorú mal v ústach mu zabehla. Začal kašlať. Pustila som kufor na zem a pribehla k nemu. „V poriadku?“ Trieskala som mu po chrbte. „Čo si povedala?“ Nechcelo sa mu veriť. „Idem. Si.  Vziať. Louisa.“ Vravela som zrozumiteľne, schválne som zvýrazňovala slová. „Ako vziať?“ Stále sa tá informácia nedostala až do centra jeho mozgu. „Nepočúvaš ma?“ Zahriakla som ho. „Bože, Sam máš 18 rokov, o živote nič nevieš.“ Začal ma poúčať. „Človek sa učí na vlastných chybách.“ Odbila som ho. Svojím rozhodnutím som si bola istá a neplánovala som ho meniť. „A čo mama?“ „Nevie o tom. Zatiaľ.“ Musím jej to povedať čo najskôr. Vytiahla som mobil a vyťukala jej číslo. Vzala to dobre. No dobre,  tým som chcela povedať, že nekričala a ani mi to výslovne nezakázala, ale, že by bola mojím rozhodnutím nadšená sa povedať nedá. Zmiera s tým postupom času. „Naozaj ideš?“ Pýtal sa TY už asi po stýkrát. „Idem.“ Zdvihla som kufor. Vytrhol mi ho z ruky a pomohol mi vyniesť ho von až pred bráničku. Tam ma asi 10 minút v kuse objímal a odmietal ma pustiť. Zrazu pri nás zastavilo čierne auto a v ňom môj budúci. TY-ovi som prikázala, aby sa za mňa so všetkými rozlúčil a potom som už nastúpila do auta a nechala sa odviesť na letisko. 

*Ahojte!!! ... Som domááá !!! :D :D  Opálená, až takmer zhorená, vykúpaná, vyodychovaná a spokojná. Nad mieru spokojná. A viete prečo? ... Pretože moji rodičia boli tak zlatí, a kúpili mi tričko 1D a k tomu ešte šáločku s Louisom :D :D Teším sa s toho ako malá :P Už som si vystavila a chodím okolo toho ako okolo svätého obrázka :D :D 

* A nebojte nezabudla som ani na vás. Začala som si po ceste domov písať novú story. Nič vám nesľubujem, pretože neviem, čo s toho vznikne a dokonca vám nesľubujem, že sa vám to bude páčiť. Prepíšem si to do wordu a zajtra alebo pozajtra vám sem niečo s toho hodím :P .. Ak si to nerozmyslím. BTW malo by to byť s Harrym :D ... Dúfam, že som potešila :D